„Maciej je jednou z tých osôb, na ktoré si Pán Boh spomenul počas príprav na Svetové dni mládeže prostredníctvom utrpenia. Nebol jediný, kto prešiel ťažkým procesom choroby, no len jeho obeta bola úplná,“ hovorí otec Grzegorz Suchodolski, generálny sekretár Organizačného výboru SDM.
Maciej Szymon Cieśla - návrhár vizuálnej komunikácie na Vysokej škole výtvarných umení v Krakove. Ocenený, skúsený. K Organizačnému výboru SDM sa dostal v septembri 2014, vďaka oznamu o dobrovoľníckej službe, ktorý bol vyvesený na škole.
Hlas zdravého rozumu
„Začal grafickými prípravami prvých duchovných obnov: z jediného záberu dokázal urobiť čosi úžasné. Po tejto animácii sme už videli, že Maciej je profesionálom. Dokončili sme vtedy štyria internetovú stránku. Bolo to zložité obdobie: poprosili sme Macieja o pomoc. Prichádzal v popoludňajších hodinách, po práci, na niekoľko hodín,“ hovorí Monika Rybczyńska, ktorá sa v rámci Organizačného výboru zaoberá grafikou. „Bol pre nás hlasom zdravého rozumu: Sedeli sme do desiatej, Maciej o ôsmej povedal: Idem, koniec, aj vy choďte,“ a uplácal nás čokoládou. Menil nás. Vtedy sme si ho veľmi obľúbili.
Maciek odišiel z práce v decembri 2014 a pripojil sa k skupine grafikov SDM. Nebol nejako silno spojený s Cirkvou, skôr naopak: prišiel v tomto smere odradený. Mimo to všetko tu chcel pracovať.
„Raz mi povedal: Vieš Monia, som tu, pretože chcem uveriť tomu, že v Cirkvi je ešte niečo dobré,“ hovorí Monika.
Spolu s Monikou začali prácu na tvorbe vizualizácie výzdoby mesta. Potom ďalšie návrhy: balík pútnika, návrh ornátov. A "naháňačky". Veľa práce. Čas plynul rýchlo.
Vyzeral ako Dr. House
Problémy so zdravím začali v septembri 2015. Macieja začalo bolieť koleno, meniskus. Dlho nebol u lekára: nik si nemyslel, že by to mohlo byť niečo vážne. Známi mu ale vraveli, aby sa dal vyšetriť, možno podstúpil rehabilitácie. Macieja to príliš netrápilo, hoci netušil, odkiaľ pochádza tá bolesť: nič takého sa nestalo, nemal žiaden úraz kolena, nespadol. Počas stretnutia delegátov v novembri 2015 Maciej prezentoval grafickú sekciu. Chodil už s barlou a vlastne práve s ňou nám na veľkej obrazovke ukazoval, ako nepoužívať logo SDM.
„Vyzeral ako Dr. House,“ hovorí Monika. „Keď sme potom prosili o modlitbu za Macieja, všetci ho spoznávali práve vďaka barle.“
A neskôr nasledovali vyšetrenia, podozrenie na rakovinu, biopsia - a napokon potvrdenie. A chemoterapie jedna za druhou. Jeho otec prosil, aby sme mu vždy zadali nejaké úlohy, ktoré by mohol splniť doma, aby sme ho nenechávali bez práce. A Maciej počas chemoterapií pracoval z domu. Pripravoval návrhy spojené s ambasádormi SDM, animácie. Dostával toľko chemoterapií, koľko len bolo možné. Napriek tomu sa to s jeho nohou stále zhoršovalo, nastali metastázy do pľúc. Dusil sa. Lieky nepomáhali.
„To on nám dával síl. My sme ich často nemali. V tom zhone, ktorý máme, sme stratili vyhliadku na to, že sa treba šetriť, šetriť svoje zdravie - a Maciej nám to pripomínal. Bol pre nás veľkým darom. Ponáhľaš sa, pracuješ - a pripomínaš si pri tom: je tu Maciej: je tu čosi dôležitejšie než to, či projekt vyjde dobre,“ spomína Monika.
Keď sa známi z Organizačného výboru dozvedeli o chorobe Macieja, hneď sa začali zaňho modliť. Prvý mesiac sa aj postili. Na špeciálnej tabuli písali, kto ho ako bude duchovne podporovať. Každodenná modlitba Korunky, veľa svätých omší slávených na tento úmysel. Dobrovoľníci boli na audiencii u pápeža - a modlil sa zaňho aj pápež. Ktosi napísal rodičom bl. Chiary Luce Badano. Prostredníctvom priateľky z Organizačného výboru SDM ho navštívili aj relikvie sv. Charbela.
„Raz bola s týmto úmyslom odslúžená aj svätá omša v kaplnke. Maciej tam bol prítomný. Počas modlitieb veriacich sme plakali ako deti,“ spomína Monika.
„To, čo Maciej dal Organizačnému výboru, okrem pekných grafických prác, je nádej, že Pán Boh je väčší ako ľudská nemoc, choroba, že ju môže premeniť. Počas svojej práce v Organizačnom výbore sa stal veriacou osobou, dôverujúcou Bohu: dokázal prijať svoje utrpenie, priznať sa ku krížu a tým sa stal pre nás učiteľom,“ zhrňuje otec Suchodolski.
Chcel by som jednoducho len žiť
21. marca Maciej zverejnil na svojom facebookovom profile, ktorý bol založený pre známych, ktorí chceli vedieť, ako sa má, animáciu pripravenú na "Predmaturitný bál s rakovinou".
„Presne pred 100 dňami som sa dozvedel, že niektoré bunky v mojom tele sa rozhodli vzbúriť sa: zmutovali sa a premenili na nádor stehennej kosti. Ukázalo sa, že okrem toho, že nepočúvajú, obľubujú cestovanie a pred mesiacom navštívili moje pľúca, a to početnejšie, než Poliaci navštevujú Chorvátsko počas letných prázdnin,“ povedal s odstupom v rámci animácie "100 dni ONKO".
V máji napísal: „Ako rýchlo sa mení život a priority... A aké rôzne máme sny. Jedni snívajú o kariére a sláve, postupe, novej práci, veľkom majetku či dokonca o tom, aby najväčšia udalosť tohto roku v Krakove (SDM) bola úspešná... Ja už asi 150 dní snívam len o jednom... Chcel by som jednoducho len žiť“.
„Sme v Organizačnom výbore presvedčení o tom, že Pán Boh nám ho počas jeho choroby poslal a nasmeroval na prácu vo výbore kvôli tomu, aby mohol zostávajúci čas života prežiť medzi veriacimi ľuďmi, dôverujúcimi Pánu Bohu. Takto ho chcel k sebe pritiahnuť cez úžasné spoločenstvo ľudí pracujúcich na SDM,“ vraví otec Grzegorz Suchodolski.
V júni sa Maciej rozhodol pre amputáciu nohy. Lieky neúčinkovali, jeho stav sa len zhoršoval. Dňa 6. júna bol operovaný. Potom už bolo len horšie a horšie. Nejedol. Upadol do depresie. Po liekoch, ktoré dostával, sa potil a musel sa preobliekať aj niekoľko desaťkrát denne. Choroba pľúc mu nedovolila hovoriť. Mohol však písať sms aj správy na Facebooku. Neustále v kontakte. Zakrátko po amputácii mal záchvat, nemohol dýchať a opäť sa vrátil do nemocnice. Svojim známym napísal, že ešte nikdy nebolo tak zle.
„Od začiatku som cítila, že to, že sa tu ocitol, bol plán Pána Boha. Pretože SDM je projektom, kde hľadíš na človeka inak než v iných firmách. Duchovná sféra je tu veľmi silná - a toto vo svetských firmách nenájdete. Modlili sme sa, postili. A bolo to také silné. Bola tam jednota. Toto je ovocie tejto choroby: predtým sme boli v práci rôzni, každý bol z iného mesta, boli medzi nami rozdiely. Maciej nás zjednotil,“ vraví Monika.
Maciej zomrel dňa 2. júla 2016.
Marta Łysek
Zdroj: Krakow2016.com
Preložila: Tatiana Janočková
Snímka: Krakow2016.com
