Дневники

« Назад

Požehnaný, kto prijme od Pána svoj kríž.

Požehnaný, kto prijme od Pána svoj kríž.

Kríž, ktorý som dostal, a potom aj prijal od Pána, sa mi zmenil na požehnanie !( Jedna veta pridaná 6.2.2012) Presnejšie: Kríž, ktorý som dostal, a potom aj prijal od Pána, mi Pán zo svojej milosti zmenil na požehnanie !

Raz dávno som čítal vyznanie veriaceho, ktorý vyslovil tieto slová: " Prosil som o múdrosť, a dostal som problém, ktorý ma naučil pri jeho riešení novým poznatkom, múdrosti." ( Voľný citát ) Niektorí asi poznáme aj známu českú vetu: " Nouze naučila Dalibora housti." ( Bieda naučila Dalibora hrať na husliach. ) Niekedy aj Pán na nás zošle nejaké problémy, kríže, ktoré máme niesť. Často to nie je príjemné. Vzpierame sa, čudujeme: Veď som nie až taký hriešnik ! Tak teda prečo ? Namiesto, aby sme nasledovali Ježiša na jeho krížovej ceste v jeho šľapajach, vzpierame sa prijať kríž ťažkostí, posmechu, nepochopenia, starostí, nepríjemností s ľuďmi. A tým si to ešte sťažujeme ! Namiesto toho , aby sme kríž objali, a niesli ho za Ježišom, len špekulujeme, ako sa tomu vyhnúť. Ale to je zbytočné. Aj tak musíme, skôr, či neskôr svoj kríž zobrať na plecia a niesť ho. Problémy treba riešiť. Ťažkosti znášať aj s posmechom od tých, čo nás nechápu. Ak ale prijmeme svoj kríž od Pána, a tento aj trpezlivo nesieme, zbadáme úžasnú vec ! Prijímaný kríž od Pána, z lásky ku nemu, a trpezlivo nesený, taktiež z lásky ku nemu, sa mení na požehnanie !!! Ako je to asi možné ? Vysvetľujem si to nasledovne: Vo Svätom písme je písané: " Pravda, každá výchova v prítomnosti sa nezdá radostná, ale krušná; neskôr však prináša upokojujúce ovocie spravodlivosti tým, ktorých ona vycvičila."( Hebr 12,11 ) V skutkoch milosrdenstva sú aj :" Krivdu trpezlivo znášať." A ešte :" Ubližujúcim odpúšťať. " Tiež si spomeňme na slová :" Blahoslavení milosrdní, lebo oni dosiahnu milosrdenstvo."( Mt 5,7 ) Vhodné je spomenúť: "Dávajte a dajú vám: mieru dobrú, natlačenú, natrasenú, vrchovatú vám dajú do lona. Lebo akou mierou budete merať vy, takou sa nameria aj vám."( Lk 6,38 ) " Ale keď ty dávaš almužnu, nech nevie tvoja ľavá ruka, čo robí pravá, aby tvoja almužna zostala skrytá. A tvoj Otec ťa odmení, lebo on vidí aj v skrytosti."( Mt 6,3-4 )Svätý pavol píše: " Vieme, že tým, čo milujú Boha, všetko slúži na dobré; tým, čo sú povolaní podľa jeho rozhodnutia. " ( Rim 8,28 )( šestnásť viet vložených dňa 5.2.2012 )Teda svoj kríž treba prijať vnútorne, bez reptania a odporu. Samozrejme prosíme Pána o pomoc pri riešení problémov a silu na nesenie kríža. Ak je človek chorý, je potrebné ísť ku lekárovi a brať lieky. No reptať a neprijímať svoj kríž s pokorou by bola chyba.Často sa stáva, že nám niekto vyleje svoju dušu s trápením. Niekedy nevieme pomôcť, ale predsa mu pomôžeme, ak úprimne povieme: " Chápem Ťa, lebo aj ja som prežil podobné. " Vieme ho pochopiť. Povzbudiť v jeho trápení. A skutkom, ovocím milosrdenstva oslavujeme Boha. Spomeňme si, že aj na konci omše kňaz dáva svoje požehnanie znakom kríža. S akou vďakou prijímame tento kríž ! Ježiš nás vykúpil aj svojím krížom. A keď my prijmeme svoje kríže, a spojíme ich s Ježišovým, môžeme ich obetovať Bohu za hriešnikov! Takto môžeme s Ježišom spolupracovať na jeho diele spásy ľudstva. A teda slúžiť Bohu. Priznávam, že som na invalidite, ale prijal som kríž svojej choroby, a Pán ma požehnáva. Teraz som zabezpečený, a môžem sa venovať viac Pánovým veciam. Mám veľa času. A popri mojej chorobe, aj keď s obmedzeniami, predsa môžem urobiť pre Pána a Cirkev možno viac, akoby som robil, keby som chodil do roboty. A tak mi Pán zmenil môj kríž na požehnanie ! Nezabudnime, že po našej krížovej ceste za Ježišom, a Golgote, nasleduje slávne zmŕtvychvstanie a nanebovstúpenie !
Комментарии
sign-in-to-add-comment
Jarmila Semanová
Po absolvovaní duchovných cvičení sa manželka vrátila domov a na veľké prekvapenie všetkých manžela objala. Manžel sa tomu tiež začudoval, no ostal ticho. Na druhý deň však znovu prišlo objatie. Keď na tretí deň manželka neprestávala s objatím, manželovi to už nedalo a v nádeji na uzdravenie ich vzťahu sa manželky opýtal prečo ho stále objíma. Ona odpovedala: " Vieš, na duchovných cvičeniach mi páter odporúčal objať každý deň svoj ťažký kríž."
Отправлено в 05.02.12 11:09.
Jarmilka, máš pravdu! Tvoju reakciu beriem ako upozornenie od Pána, aby som viac trpezlivejšie niesol aj slabosti mojich blížnych. Ďakujem .
Отправлено в 05.02.12 12:15 в ответ на Jarmila Semanová.
Jarmila Semanová
Mirko, dám Ti jednu úlohu:

Zober do ruky Nový Zákon a pozorne listuj vo všetkých štyroch evanjeliách. Pohľadaj situácie a miesta, kde sa píše o prípadoch,
kedy Ježiš povedal niekomu: " Prinášam ti utrpenie", alebo: "Dávam ti kríž", či: "Ty potrebuješ znášať bolesť", a či: " Teraz trp - to ti pomôže".

Koľkokrát Ježiš počas svojho pozemského života a účinkovania povedal niečo také?
Отправлено в 05.02.12 13:27 в ответ на Miroslav Priecel.
Mnohým sa zdá tvrdý výrok: „Zapri sa, vezmi kríž a nasleduj Ježiša“ (Mt 16,24; Lk 9,23).
Ale oveľa tvrdšie bude počuť tieto posledné slová: „Odíďte odo mňa, zlorečení, do večného ohňa!“ (Mt 25,41).
Tí, čo teraz radi počúvajú slovo o kríži a správajú sa podľa neho, nebudú sa potom obávať, že počujú večné zavrhnutie.
Toto znamenie kríža bude na nebi, keď Pán príde súdiť.
Vtedy všetci sluhovia kríža, ktorí sa v živote pripodobňovali Ukrižovanému, pristúpia pred Krista sudcu s veľkou dôverou.
Čo sa teda bojíš vziať na seba kríž, keď je to cesta do Kráľovstva?
V kríži je spása, v kríži je život, v kríži je obrana proti nepriateľom; v kríži je vrchol čnosti, v kríži je dokonalá svätosť.
Len v kríži je spása duše a nádej večného života.
Vezmi teda svoj kríž a choď za Ježišom; tak vojdeš do večného života.
On šiel pred tebou, niesol svoj kríž a zomrel za teba na kríži, aby si aj ty niesol svoj kríž a túžil zomrieť na krížil.
Lebo keď s ním zomrieš, budeš s ním aj žiť, a keď mu budeš druhom v utrpení, budeš s ním i v sláve.
Všetko sa zakladá na kríži, a všetko záleží na smrti; a niet inej cesty k životu a k pravému vnútornému pokoju, ako cesta svätého kríža a každodenného umŕtvovania.
Choď, kade chceš, hľadaj, čo chceš, a nenájdeš krajšiu cestu hore a bezpečnejšiu tu dolu, ako cestu svätého kríža.
Uprav si a zariaď všetko podľa svojej vôle a náhľadu, a uvidíš, že stále nám prichodí niečo trpieť, či sa ti to páči alebo nie. Vždy nájdeš kríž.
Lebo buď budeš znášať telesnú bolesť alebo duševnú trýzeň.
Niekedy ťa opustí Boh, niekedy ťa potrápi tvoj blížny; a čo horšie – sám si budeš často na ťarchu.
A niet nijakého lieku a nijakej útechy, aby si sa mohol vyslobodiť alebo si uľaviť; načim trpieť, dokiaľ Boh bude chcieť.
Boh totižto chce, aby si sa naučil znášať trápenia bez útechy, aby si sa mu celkom podrobil a aby si sa utrpením stal pokornejším.
Nikto necíti Kristove muky tak hlboko ako ten, kto trpí podobne.
Kríž je teda stále pripravený a čaká ťa všade.
Neunikneš mu, kamkoľvek by si utekal; lebo kdekoľvek ideš, všade nesieš seba a vždy nájdeš seba. Obráť sa hore, obráť sa dolu, obráť sa von, obráť sa dnu, všade nájdeš kríž; a všade ti treba mať trpezlivosť, ak chceš mať vnútorný pokoj a zaslúžiť si večnú korunu.
Keď budeš niesť kríž oddane, aj on ťa ponesie a privedie ťa k žiadanému cieľu, kde totiž bude koniec utrpeniu, čoho sa tu nemôžeš dočkať.
Ak no nesieš nerád, robíš si ťarchu, a len väčšmi si priťažuješ; ale predsa ho musíš niesť.
Keď odhodíš jeden kríž, iste nájdeš iný, a hádam ešte ťažší.
Myslíš si, že sa vyhneš tomu, čomu nemohol uniknúť ani jeden smrteľník?
Ktorý svätý bol na svete bez kríža a bez trápenia?
Veď ani Ježiš Kristus, náš Pán, nebol ani hodinu bez bolesti a utrpenia, pokiaľ len žil. „Kristovi bolo treba trpieť,“ hovorí (Lk 24,26.46) „a vstať z mŕtvych, a tak vojsť do svojej slávy.“
A ty akým právom hľadáš inú cestu, ako je táto kráľovská cesta, cesta svätého kríža?
Celý Kristov život bol kríž a mučeníctvo; a ty hľadáš pre seba pokoj a radosť?
Mýliš sa, mýliš, ak túžiš po niečom inom, ako znášať súženie; lebo celý tento smrteľný život je plný bied, všade označený samými krížmi.
A čím vyššie kto pokročí v duchu, často tým ťažšie kríže nachádza; lebo trýzeň vlastného vyhnanstva je tým väčšia, čím väčšia je sama láska.
Ale zato človek, hoci mnohonásobne skúšaný, nie je bez útechy a úľavy, lebo cíti, ako mu vzrastá veľký úžitok z toho, že nesie svoj kríž.
Lebo keď sa mu dobrovoľne poddáva, celé bremeno útrap mení sa mu v dôveru božskej útechy.
A čím viac telo slabne súžením, tým väčšmi silnie duch vnútornou milosťou.
Tomas Kempensky
Отправлено в 05.02.12 15:22.
Ba neraz, chtiac sa z lásky pripodobniť Kristovmu krížu, býva natoľko posilnený v útrapách a protivenstvách, že by ani nechcel byť bez bolesti a utrpenia; lebo je presvedčený, že je Bohu tým milší, čím väčšie a ťažšie utrpenie vládze pre neho zniesť.
To nie je čnosť človeka, ale milosť Božia, ktorá v slabom tele toľko zmôže a natoľko účinkuje, že vrúcne túži po tom a to žiada, čoho sa prirodzenosť desí a čomu sa vyhýba.
Pravda, s ľudskou prirodzenosťou sa nezrovnáva kríž niesť, kríž milovať, telo trestať a podrobovať službe, vyhýbať sa poctám, krivdy radostne znášať, pohŕdať sebou a želať si pohŕdanie, akýmkoľvek protivenstvám a škodám sa podvoľovať a netúžiť po nijakom šťastí na tomto svete.
Keď pozrieš na seba, vidíš, že sám nič takého nezvládzeš.
Ale keď budeš dôverovať v Boha, on ti dá silu z neba a svet i telo podrobia sa tvojej moci.
A ani nepriateľa diabla sa nebudeš báť, keď budeš obrnený vierou a poznačený krížom Kristovým.
Odhodlaj sa teda, ako dobrý a verný sluha ako dobrý a verný sluha Kristov, mužne niesť kríž svojho Pána, ktorý sa dal ukrižovať z lásky k tebe.
Priprav sa v tomto biednom živote znášať mnohé protivenstvá a rozličné ťažkosti; lebo to je tvoj údel, kdekoľvek budeš, a len to skúsiš, kdekoľvek by si sa schoval.
Tak to musí byť, a niet spôsobu vyviaznuť zo zlého súženia a z bolesti, ako že ich musíš trpezlivo znášať.
Pri radostne kalich Pánov, ak chceš byť jeho priateľom a mať s ním podiel.
Útechu ponechaj Bohu; nech s ňou naloží, ako sa mu páči.
Ty sa len priprav znášať útrapy a predstav si ich ako najväčšie potešenia, veď „utrpenia tohto času nie sú hodné porovnávania s budúcou slávou, ktorá sa na nás má zjaviť“ (Rim 8,18), čo by si ich hneď sám mal všetky podstúpiť.
Keď dospeješ až ta, že utrpenie ti bude milé a príjemné kvôli Kristovi, vtedy súď, že je dobre s tebou, lebo si našiel raj na zemi.
Pokiaľ ti je utrpenie nepríjemné, a hľadíš len, ako by si sa mu vyhol, dotiaľ bude s tebou zle a všade ťa bude prenasledovať trápna túžba uniknúť súženiu.
Keď sa pripravíš na to, čomu nemožno vyhnúť, totiž na utrpenie a na smrť, hneď ti bude lepšie a nájdeš pokoj.
A čo by si bol vynesený s Pavlom až do tretieho neba, predsa by si nebol istý, že by ti nebolo treba znášať nič zlého. „Ja mu ukážem,“ hovorí Pán, „koľko musí trpieť pre moje meno“ (Sk 9,16).
Neostáva ti teda, len trpieť, ak chceš Ježiša milovať a večne mu slúžiť.
Kiež by si bol hoden trpieť niečo pre meno Ježišovo! Koľká sláva by ťa očakávala, aký by to bol ples pre všetkých svätých Božích, a aké povzbudenie pre ostatných blížnych!
Lebo trpezlivosť každý chváli, hoci málokomu sa chce trpieť.
Právom by si mal rád trochu trpieť pre Krista, keď toľkí oveľa viac trpia pre svet.
Máš vedieť, že ti treba žiť život umierania. A kto čím viac umiera sebe, tým viac začína žiť Bohu.
Len ten môže pochopiť nebeské veci, kto je ochotný znášať protivenstvá pre Krista.
Nič nie je Bohu milšie a tebe na tomto svete osožnejšie, ako ochotne trpieť pre Krista.
A keby si si mohol voliť, mal by si si vrúcnejšie želať, aby si mohol pre Krista trpieť, než aby ťa osviežovali mnohé útechy, lebo tak by si bol podobnejší Kristovi, a viac by si sa podobal všetkým svätým.
Lebo naša zásluha a náš pokrok v dobrom nezáleží v hojných príjemnostiach a potešeniach, ale skôr v tom, aby sme vedeli znášať veľké ťažkosti a trápenia.
Veď keby bolo pre spásu ľudstva niečo lepšie a užitočnejšie ako trpieť, Kristus by nám to bol slovom a príkladom zaiste ukázal.
Ale takto aj učeníkov, ktorí chodili s ním, aj všetkých, čo ho chcú nasledovať, zjavne povzbudzuje znášať kríž, keď hovorí: „Kto chce ísť za mnou, nech sa zaprie a vezme svoj kríž a nech ma nasleduje“ (Mt 16,24; Lk 9,23).
Záverom tohto čítania a uvažovania nech sú slová: „Že do Božieho kráľovstva máme vojsť cez mnohé súženia“ (Sk 14,21).
Отправлено в 05.02.12 15:23.
Jarmila Semanová
Naše zranené človečenstvo nám nahovára neodpúšťať, ba naopak - pomstiť sa druhému za všetky krivdy, ktoré nám spôsobil.

O tomto volaní k pomste hovorí Ježiš vo vete Zapri sám seba! Vezmi svoj kríž človečenstva, zriekni sa každej túžby po pomste - nasleduj ma v odpúšťaní!

Naďalej pre všetkých teda ostáva úloha:

Vypísať tu prípady, kedy Ježiš priniesol ľuďom choroby, utrpenia, trápenia - kde v Evanjeliách sa píše o tom - a koľkokrát takto Ježiš konal.
Отправлено в 05.02.12 18:35 в ответ на Veronika Florkova.
Jarmila Semanová
Áno, Veronika, Ježiš vraví nasleduj ma - nasleduj ma v odpúšťaní, v zrieknutí sa každej myšlienky po pomste.
Отправлено в 05.02.12 18:38 в ответ на Jarmila Semanová.
Take pripady nie su. Ale co v pripade ked ide o zmierne utrpenie? Samozrejme nie kazdy take ma a je takych pripadov velmi malo, ale su. Napr. utrpenie patra Pia, Faustiny....
Pre nas jednoduchych ludi moze byt zmiernym utrpenim ked sa modlime za iste veci, napr. uzdravenie z choroby, vztahov v rodine... a chceme uzdravenie ale nedostaneme to. Mozeme sa alebo burit a reptat alebo to prijat a obetovat Bohu utrpenie s tym spojene.
Отправлено в 05.02.12 19:30 в ответ на Jarmila Semanová.
podla mna (mozno sa mylim neviem) v nasom duchovnom zivote neni najdolezitejsie mat sa dobre, byt stastny.... ale stat sa podobnym Jezisovi, byt taky ako On, pripodobnit sa Jeho obrazu. Toto je pre mna ovela dolezitejsie ako to aby mi odnal utrpenie.
Отправлено в 05.02.12 19:33.
Prijala som od Pána Boha kríž.
On mi však poslal ďalší.
Tak som Ho prosila o silu uniesť ich.
Pán Boh mi však vzal aj zdravie.
Nevládala som sa modliť a tak som prosila Anjela Strážneho a aj niektorých svätých o pomoc.
A pomoc prišla cez knihu Jób.
Pochopila som, že sa nemám modliť za seba ale za tých čo mi ublížili.
Začala som odpúšťať.
Nebolo to vôbec ľahké.
No prestala som túžiť dokázať pravdu súdnou cestou či bojovať o odstupné od zamestnávateľa.
A Pán Boh ma požehnáva.
Mám zdravie, prácu a aj možnosť dať deťom viac ako to minimum.
No ja som sa pozabudla modliť aj za nepriateľa.
Ďakujem ti Pane Bože za kríže, ktoré som s Tvojou pomocou niesla, nesiem či budem niesť, pretože pri každom som zakúsila Tvoju dobrotu a lásku.
Presvedčil si ma o tom, že tu nie som sama a aj o tom, že sa nemám chovať ako keby som tu bola sama.
Отправлено в 05.02.12 19:33.
nadherne svedectvo pani Jarka. nech vam Pan pomaha. a dakujem :-)
Отправлено в 05.02.12 19:51 в ответ на Jarmila Haragová.
Prekvapila si ma svojimi vlastnými reakciami a keďže som tu zriedkavo tak aj fotkou. Vďaka.
Отправлено в 05.02.12 20:16 в ответ на Veronika Florkova.
aj ja tu chodim malicko. Nestiham tu tolko chodit a ani sledovat. Prispievam len raz za cas.
Отправлено в 05.02.12 21:01 в ответ на Jarmila Haragová.
Jarka, chápem, čo mi chceš povedať. Je pravda že v Nebi nie ej žiadne utrpenie. Veď Boh tam " utrie každú slzu". To čaká na všetkých Bohu verných. To nám chce náš Nebeský Otec spolu s Ježišom a Duchom Svätým dať naveky. Utrpenie teda nie je cieľ. Naše utrpenie je prostriedok na naše oslávenie Boha, ktorý nás má rád. Ale spomínam si na slová svätého Pavla :" A myslím, že utrpenia tohoto času nie sú hodny porovnávania s budúcou slávou, ktorá sa na nás má zjaviť." ( Rim 8,18 ) Súžením Boh vychováva: Vo Svätom písme sa píše: " Lebo zlato a striebro čistia ohňom a bohumilých ľudí v peci utrpenia. " ( Sir 2,5 ) Ak aj dopustí nejaké utrpenie, čaká, že ho poprosíme o pomoc a silu niesť svoje kríže. A potom zjavuje svoju mocnú ruku, svoje milosrdenstvo, že :" Skúška, ktorá na vás dolieha je iba ľudská. A Boh je verný. On vás nedovolí skúšať nad vaše sily, ale so skúškou dá aj schopnosť, aby ste mohli vydržať. " ( 1 Kor 10,13 ) Aj ja mám teraz skúšku. Trochu som mal problémy, pomoc hneď neprišla. Ale potom som pochopil, že Boh čakal na moju dôveru v Neho, na moju prosbu, modlitbu o pomoc od Neho. A pomoc postupne prichádza. Je to lepšie. Chvála Bohu.
Отправлено в 06.02.12 10:22 в ответ на Jarmila Semanová.
Veronika, zdieľam podobne s tebou tieto názory...Tak ako tu na zemi nie je možný život bez kríža, tak zároveň je tu ale vždy prítomná tiež Božia milosť, ktorá nám naopak, zase chce už tu na zemi pomáhať, aj v našich krížoch. A nielen ich niesť, ale neraz nám ich aj pomáha odstrániť. Všetko ale záleží na Ňom a asi aj na tom, či nám to bude takto osožné. / z našej strany ale, neraz záleží tiež na sile našej viery, ak o niečo prosíme a chceme byť vypočutí /...Kríž je však veľmi dôležitý a myslím, že zvlášť v Božích očiach veľmi cenný u takého človeka, ktorý dobrovoľne prijme niesť svoj kríž, bez šomrania a povätšine u svätcov je to takéto "nesenie" už nie bremena, ale niečoho, čo je veľmi príjemné. Mnoho svätých kríž vyhľadávalo, necítili už jeho bolesť, ale niesli ho s radosťou.
Отправлено в 06.02.12 11:08 в ответ на Veronika Florkova.

javax.portlet.title.BGTCG