SVIATOSŤ KŇAZSTVA

Biblický základ sviatosti kňazstva je pri Poslednej večeri, keď bola ustanovená aj Sviatosť Oltárna. Po svojom zmŕtvychvstaní dáva Ježiš Petrovi moc, keď mu hovorí: „Pas baránky moje. Pas ovečky moje." Petrovi bola zverená starostlivosť o Cirkev na zemi a spolu s apoštolmi dostal moc odpúšťať hriechy a sláviť Eucharistiu. Táto moc prešla na ostatných biskupov a kňazov, ktorých ustanovovali vkladaním rúk. Hovoríme tomu APOŠTOLSKÁ POSTUPNOSŤ. Sv. Pavol písal svojmu žiakovi Timotejovi: „Preto ti pripomínam, aby si roznecoval Boží dar, ktorý si dostal prostredníctvom vkladania rúk."

Kňazská služba existuje z Božieho nariadenia a je usporiadaná do stupňov:

   a)       DIAKONÁT – diaconia – služba

Úlohou diakonov je asistovať biskupovi a kňazom pri slávení sv. omše – predovšetkým pri slávení Eucharistie, rozdávať ju, asistovať pri uzatváraní manželstva, hlásať evanjelium a kázať, krstiť a pochovávať. Po 2. vatikánskom koncile západná cirkev opäť obnovila trvalý diakonát, ktorý sa môže udeľovať aj ženatým mužom a je dôležitým obohatením pre cirkev. Ženatý muž sa stáva trvalým diakonom so súhlasom manželky. Pri diakonskej vysviacke skladá diakon sľub celibátu a poslušnosti biskupovi. O ustanovení prvých diakonov hovoria Sk 6, 1-7.

 

  b)       PRESBYTERÁT

Ide o prijatie kňazskej vysviacky. Kňazi majú byť spolupracovníkmi biskupa a svoje povolanie môžu vykonávať len v závislosti od biskupa a v spoločenstve s ním. Sľub poslušnosti, ktorý skladajú pri vysviacke znamená, že biskup ich pokladá za svojich spolupracovníkov. K sľubu celibátu a poslušnosti pripájajú sľub modliť sa liturgiu hodín – breviár.

 

c)       EPISKOPÁT

Biskupskou vysviackou sa udeľuje plnosť kňazstva. Okrem poslania posväcovať, pribúda biskupovi aj poslanie učiť a spravovať. Na právoplatnú vysviacku biskupa sa vyžaduje osobitné poverenie rímskeho biskupa a prejavom kolegiálneho rázu biskupského stavu by mala byť účasť viacerých biskupov na vysviacke.

 

Matéria a forma: Vloženie rúk biskupa na hlavu svätenca + konsekračná modlitba, ktorou sa vyprosuje vyliatie Ducha Svätého a jeho darov, aby kandidát mohol vykonávať službu, ktorá je mu zverená.

 

Vysluhovateľom je platne svätený biskup, teda ten, ktorý je v línii apoštolskej postupnosti.

Prijímateľom je jedine pokrstený muž, ten , kto má neporušenú vieru, správny úmysel, potrebné znalosti, dobrú povesť, potrebné fyzické aj duševné vlastnosti. Má mať aspoň 25 rokov a medzi diakonátom a kňazskou vysviackou má byť aspoň 6 mesiacov.

 

Kňazi západnej (latinskej) cirkvi sa vyberajú spomedzi veriacich mužov, ktorí sú slobodní a chcú zachovávať celibát ako znak nového života, ktorým sa kňazi zaväzujú s nerozdeleným srdcom slúžiť Bohu.

Vo východných cirkvách je disciplína odlišná: kým biskupi sa vyberajú spomedzi slobodných mužov, za kňazov a diakonov môžu byť vysvätení aj ženatí muži. Ani vo východných cirkvách sa však už nemôže oženiť ten, kto prijal diakonskú alebo kňazskú vysviacku.

 

Účinky svätenia:

1) Nezmazateľný znak – znamená to, že svätenie nemožno opakovať, ani udeliť ho len na istý čas

2) Dostáva milosť Ducha Svätého – je to milosť, ktorá pripodobňuje vysväteného služobníka Kristovi kňazovi, učiteľovi a pastierovi.