Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Back

Panna Mária Lurdská - 23.svetový deň chorých

Modlitba sv. Jána Pavla II. , Lurdy 2004 Zdravas’ Mária, chudobná a ponížená Žena, požehnaná od Najvyššieho, Panna nádeje, úsvit nového veku, spájame sa v tvojej piesni chvály, aby sme oslavovali Pánovo milosrdenstvo, ohlasovali príchod kráľovstva a úplné oslobodenie človeka. Zdravas’ Mária, ponížená služobnica Pána, slávna Matka Krista, Panna verná, svätý príbytok Slova, uč nás vytrvať v počúvaní Božieho slova a byť poslušnými hlasu Ducha, pozornými voči jeho výzvam v hĺbke nášho svedomia. i voči jeho prejavom v historických udalostiach. Zdravas’ Mária, Žena utrpenia, Matka žijúcich, panenská nevesta pod krížom, nová Eva, buď našou sprievodkyňou na cestách sveta. Uč nás žiť a rozdávať Kristovu lásku, stáť spolu s tebou pred nespočítateľným množstvom krížov, na ktoré je tvoj Syn ešte stále pribíjaný. Zdravas’ Mária, Žena viery, prvá z učeníkov, Panenská Matka Cirkvi, pomôž nám vždy rátať s nádejou, ktorá je v nás, s dôverou v ľudské dobro a s láskou Otca. Uč nás vytvárať svet povstávajúci zvnútra v hĺbke ticha a modlitby, v radosti bratskej lásky, v jedinečnej plodnosti kríža. s

Príbeh zjavenia

Dňa 11. februára 1858 išla štrnásťročná Bernadetta spolu so svojou sestrou Antóniou a priateľkou zo susedstva Joannou nazbierať suché konáre na kúrenie. Keď prišli k jaskyni, nad ktorou sa pnela Massabielska skala, museli prejsť cez potok. Bernadetta si vyzula topánky a stiahla pančuchy. Vtom začula jemný šum vetra a pozrela sa smerom k jaskyni. Uvidela zlatistý oblak a tesne za ním nádhernú Pani. Podľa Bernadettiných slov bola oblečená v bielom, prepásaná modrou stuhou a na nohách mala žlté ruže. Pani sa na ňu usmiala a kývla smerom k Bernadette, aby podišla bližšie. Dievčina mala pocit straty vedomia, ale žiadny strach. Bernadetta si opakovane pretierala oči, no krásna Pani bola stále pri nej, takže napokon uverila, že je skutočná. Spoločne sa pomodlili ruženec, no Pani len posúvala prsty po zrnkách, nahlas sa nemodlila. Po chvíli zmizla. Dievčatá našli Bernadettu kľačiacu na kolenách. Sama sa im zdôverila so svojim zážitkom, no tie jej nechceli veriť. Matka jej dokonca zakázala ku jaskyni chodiť.

Stretnutie s Paňou bol však pre Bernadettu takým silným zážitkom, že bola doslova hnaná túžbou byť s ňou opäť. Matka jej to dovolila až v nedeľu 14. februára po svätej omši, kedy sa spolu s niekoľkými ďalšími dievčatami vybrala k jaskyni. Boli vyzbrojené ružencami a svätenou vodou. Keď sa krásna Pani zjavila, Bernadetta miesto, na ktorom Pani stála, pokropila vodou a povedala: „Ak prichádzate od Boha, tak nám to povedzte… ak od diabla, potom zmiznite!“ Pani sa usmiala a pristúpila bližšie. Ostatné dievčatá medzitým zhodili smerom k Bernadette ťažký kameň, dokonca ju polievali vodou, no ona na nič nereagovala, bola akoby v extáze. Chýr o zjavení sa v Lurdoch šíril veľmi rýchlo. Stretol sa s nedôverou a pohoršením nielen zo strany svetských, ale aj cirkevných predstaviteľov. Nasledovali ďalšie zjavenia a k Bernadette sa postupne pridávalo mnoho zvedavcov, medzi ktorými bol aj lekár Dozous, ktorý sa rozhodol vyšetriť Bernadettu počas extázy a odhaliť tak „podvod“. Po skončení vyšetrenia však vyhlásil, že dievča počas extázy skutočne nadviazala s niekým autentický kontakt , jej životné funkcie boli v norme a nič nenasvedčovalo tomu, že by bola nejakým spôsobom rozrušená.

Zjavení bolo celkom osemnásť. Počas nich bolo niekoľkokrát zakázané a dovolené prichádzať k jaskyni. Na príkaz miestneho kňaza Peyramala sa Bernadetta počas jedného zjavenia spýtala krásnej Pani na meno. Tá odpovedala, že je Nepoškvrnené počatie. Dievča tým slovám nerozumelo, no keď ich povedalo kňazovi, ten sa veľmi rozrušil. Bernadetta nemohla tušiť, že 8. decembra 1854 vo Vatikáne bola pápežom vyhlásená dogma o Nepoškvrnenom počatí. Vtedy kňaz pochopil a uznal, že išlo o skutočné zjavenie Panny Márie.

 

Postoj Cirkvi

Spočiatku sa Cirkev, rovnako ako aj svetskí úradníci stavali voči udalostiam v Lurdoch nedôverčivo. 28. júla 1858 biskup Laurence zvolal kanonickú komisiu na preskúmanie pravosti a pravdivosti týchto zjavení. Podrobne preskúmali všetky zázračné uzdravenia a viackrát vypočúvali Bernadettu. Po tom, čo biskup prijal výsledky kanonickej komisie, 18. januára 1862 vydal dekrét, v ktorom priznal zjaveniam nadprirodzený charakter, potvrdil, že zjavenia sú pravé a veriaci im môžu veriť.

 

Posolstvo zjavení

Panna Mária povedala Bernadette niekoľko viet, ktoré boli zároveň posolstvom pre celé ľudstvo. Cez ňu vyzýva svet predovšetkým k pokániu a modlitbe za hriešnikov. Prostredníctvom Bernadetty opakuje slová: „Pokánie, pokánie, pokánie!“ Počas šiesteho zjavenia Panna Mária dokonca vyzve Bernadettu, aby za obrátenie hriešnikov bozkávala zem. Tento úkon robia dodnes pútnici, ktorí prichádzajú na toto sväté miesto. Počas deviateho zjavenia Panna Mária vyzýva, aby ľudia pili z prameňa a umývali sa v ňom. Od toho času je voda z Lúrd symbolom nielen telesného, ale predovšetkých duchovného očisťovania a uzdravovania. Je zároveň symbolom niekoľkých tisícov zázračných uzdravení. V ďalšom posolstve si Panna Mária priala, aby bola na mieste zjavenia postavená kaplnka. Údajne keď o niekoľko rokov dekan Peyramale videl návrh biskupského architekta na stavbu, roztrhal jeho plány, pretože chcel veľkolepý chrám – nie „obyčajný“, aký navrhol architekt. Na otázku architekta, kto to zaplatí, odpovedal: „Najsvätejšia Panna!“. V skutočnosti akoby zázrakom začali prichádzať finančné dary z mnohých kútov sveta a to dokonca v takom množstve, že pošta v Lurdoch nestačila úhrady registrovať a účtovať a tak museli pomôcť sporiteľne v okolí. Panna Mária tiež prostredníctvom Bernadetty vyzýva ľudí ku konaniu procesií a pútí na miesto jej zjavenia. Okrem týchto posolstiev jej povedala aj tri pravdy týkajúce sa výlučne Bernadettinho osobného života, ktoré nikdy neprezradila a vzala si ich so sebou do hrobu.

 

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
x-registered-members
x-involved-communities
x-involved-families
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
contact-informations