Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Back

Z dnešného evanjelia

Ja a Otec sme jedno -9. 5. 2017

V živote človeka sú momenty, kedy sa nám zdá všetko čierne. Snažíš sa chytiť akéhosi svetielka, ktoré sa neustále vzďaľuje. Chýba optimizmus života, radosť z urobenej práci, nadšenie pre ďalšie kroky. Mnohí psychológovia sa zaoberali týmito momentami v ľudskom živote. Pomenovali to ako kríza v ľudskom živote, vyhorenie človeka či depresia. Aj mnohí svätci (sv. Ján z Kríža, sv. Terezka, sv. Augustín…) sa zamýšľali týmto silným momentom a pomenovali ho ako udalosť “temnej noci”. Ak pre kresťana cieľom života je realizácia a rast spojená so vzťahom s Bohom, často v týchto momentoch chýba zachytiteľná prítomnosť Boha. Boh akoby sa vzdialil zo života človeka. Nie žeby človek stratil presvedčenie, že Boh ho miluje, ale zdá sa, že je zaneprázdnený niečim iným. Takéto momenty sú pre mnohých ťažkou skúškou zotrvávania vo viere. V týchto situáciach židovská tradícia prežívala moment “rozpamätúvavania sa” na diela Boha v živote Izraelského národa. Pripomínali si diela Božej vernosti vo svojich dejinách. Ak prežívaš takýto moment je možno čas prepomenúť si slová z dnešného evanjelia. Ježiš hovorí: “Moje ovce počúvajú môj hlas, ja ich poznám a ony idú za mnou. Ja im dávam večný život. Nezahynú nikdy a nik mi ich nevytrhne z ruky.” Nikto a nič Bohu nevytrhne z ruky tých, ktorí kráčajú alebo sa snažia kráčať za Kristom. Teda konať to, čo konal on. Nič nové a nič extra. Takto ani životné udalosti, ani choroba či depresia, ani ľudské limity či hriechy nevytrhnú človeka z Božích rúk. Nie sme stratení, ak s nádejou načúvame Božiemu hlasu. Toto je sila Dobrého Pastiera. Zdroj:www.domimacak.eu

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
x-registered-members
x-involved-communities
x-involved-families
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
contact-informations