Duch pravdy vydá o mne svedectvo /22. 5. 2017/

Chlapci na ihrisku sa začali chváliť, čím je ich otec. Jeden hovorí: Môj otec je inžinier. Druhý: Môj otec dokáže všetko urobiť. Keď sme stavali dom, muroval aj betónoval. Tretí hovorí: Môj otec je tak silný, že by tvojho otca premohol jednou rukou. Iba najmenší chlapec mlčal a keď sa ho všetci vypytovali na otca, odpovedal: Môj otec ma ľúbi. Všetci sa mu začali smiať. Čo myslíte, čo je najväčším darom pre dieťa? Že má otca inžiniera, že je šikovný a silný? Iste všetci budete súhlasiť, keď poviem, že najväčším darom pre dieťa je, keď sa rodičia vedia držať za ruky a majú sa radi, lebo vtedy do svojej vzájomnej lásky môžu zobrať aj dieťa. Aj my, veriaci v Boha, uvedomujeme si prítomnosť Otca, ktorý je všemohúci, vševediaci, všadeprítomný, večný… Čo myslíte, je to ten najväčší dar pre človeka? Iste túžime tu čosi pridať: Najväčší dar pre človeka je, že Otec a Syn sa vedia „držať za ruky“ – že sa milujú. A z tejto lásky vychádza Duch Svätý. Túto skutočnosť túži Ježiš vyjaviť učeníkom po svojom zmŕtvychvstaní. Pozdraví ich: Pokoj vám! Potom na nich dýchne a povie: Prijmite Ducha Svätého. Bol tom sám Ježiš, ktorý veľmi opatrne a pomaly zjavoval a predstavoval Ducha Svätého ľuďom. Na začiatku verejného účinkovania rozprával iba o Bohu, ktorý mu je Otcom, lebo ľud Starého zákona veril iba v jedného Boha. Postupne prechádza k myšlienke, že keď mu je Boh Otcom, potom on je prisľúbeným Mesiášom. Jasne spomína, že On a Otec sú jedno. A pri konci verejného účinkovania začne oznamovať príchod Ducha Svätého, ktorý vychádza od Otca, a ktorého on pošle od Otca. Svoj sľub splnil na desiaty deň po nanebovstúpení. Za hukotu a silného vetra zostúpil Duch Svätý na apoštolov v podobe ohňa, aby ich obdaril zvláštnymi charizmami: rozprávali inými jazykmi, predpovedali budúcnosť, poznávali skrytosti srdca, uzdravovali… My si s odstupom času ani dobre neuvedomujeme, ako tieto charizmy boli v prvotnej Cirkvi potrebné, ako bola potrebná prítomnosť Panny Márie, ktorá bola zatônená a naplnená Duchom Svätým. Lebo je to Duch Svätý, ktorý buduje Cirkev, oživuje ju, posväcuje, posilňuje a chráni ju pre omylmi. Je to Duch Svätý, ktorý z nás vytvára Kristovo tajomné telo, živé údy na tele Cirkvi. Preto má plné právo v nás prebývať. To On z nás urobil pri krste Božie deti, On nám vlieva do duše milosť pomáhajúcu a posväcujúcu, On nám dáva Božské a mravné čnosti, On nás napĺňa svojimi siedmimi darmi… Buďme však úprimní, ako stojíme o tieto dary? Je veľmi smutné, s akou formálnosťou pristupujú mnohí rodičia ku krstu svojich detí a k iným sviatostiam! Čo tam po tom, že dieťa je nezrelé a nepripravené, lebo sa mu nikto doma po náboženskej stránke nevenuje, hlavná vec, že všetko bude mať čím skôr za sebou! A ak nie, tak samozrejme katechéta a najmä farár je na vine, že rodina bude mať doma pohana! Povedzte, môžu takto zmýšľajúci ľudia túžiť po milostiach, ktoré im aj ich deťom ponúka Duch Svätý? Nepatrím k tejto skupine ľudí aj ja? Nie som schopný radšej urobiť a vybaviť všetko na svete, ako by som si mal dať doma do poriadku svoje manželstvo alebo osobný život? Vyhýbajme sa náboženskej ľahostajnosti a vlažnosti, lebo Otec, Syn a Duch Svätý nás chcú prijať do svojej lásky. Boží Duch nám k tomu ponúka všetky sily a milosti, preto mu otvorme srdce a spolupracujme s ním. Istá žena, rozpráva tento príbeh: Ležala som v nemocnici na JIS-ke a cítila som sa veľmi opustená. Nikto za mnou neprišiel a bolesti v hrudníku sa zasa zosilnili. Napĺňalo ma to strachom a hrôzou. So zavretými očami som sa začala modliť: Pane, viem, že ty si pri mne. Nezáleží na tom, ako sa práve teraz cítim. Utíš a upokoj ma. Keby som tak mohla pocítiť tvoje objatie… A pokračuje: Pri modlitbe sa moje obavy začali rozplývať a do srdca mi vstúpil nevýslovný pokoj. Bol do dar Ducha Svätého. Keď som otvorila oči, nad posteľou sa skláňala moja priateľka. Objali sme sa a ja som mala pocit, ako by ma v náručí držal Boh. Niečo podobné som v živote ešte neprežila. Áno, Duch Svätý je veľká sila a pomoc, je láska, pochádzajúca z Otca a Syna. Osvojme si túto lásku a budeme šťastní tu aj vo večnosti. Prosme aj pri tejto svätej omši: Príď, Duchu Svätý, a zapáľ v nás oheň svojej lásky! Zdroj:www.trojica.sk/kazne