Svätá Blandína z Lyonu, mučenica /2. 6. 2017/ † okolo 177 Lyon, Francúzsko Atribúty: býk, rošt, sieť Patrónka mladých dievčat, slúžok, pomocníčok v domácnosti

Svätá Blandína z Lyonu, mučenica Sv. Blandína bola otrokyňou. Po zázračnom víťazstve r. 174 za vlády Marca Aurélia, ktoré sa pripisovalo modlitbám kresťanov, sa Cirkev tešila chvíľam mieru, hoci kde-tu sa našli rímski miestodržitelia, ktorí aj napriek pokoju zúrivo prenasledovali kresťanov. Toto sa prejavilo napríklad v krutom prenasledovaní v mestách Vienne a Lyon na území dnešného Francúzska. Vtedy bol v Lyone biskupom sv. Potinos. Rímsky miestodržiteľ si dal predviesť veľké množstvo kresťanov. Medzi nimi bola i otrokyňa Blandína a jej pani, tiež kresťanka. Keďže sa nechceli vzdať svojej viery v Krista, kruto ich mučili. Sv. Blandínu hodili v sieti divým býkom. Jej telo potom zapálili, a tak zomrela v krutých bolestiach. Iný opis: Začiatkom 2. storočia prišli do Gálie (dnešné Francúzsko) prví misionári a v mestách Lyon a Viennes založili Kristovu Cirkev. Ako rástla, v Gálií začalo kruté prenasledovanie kresťanov. Kresťania znášali ponižovanie, hanbu a osobné útoky vrátane násilného vyhnania z domova a z práce. Ich veci sa nemohli objaviť na verejnosti. Sformovali sa davy ľudí, ktoré kresťanov bili, kameňovali a okrádali. Olej do ohňa prenasledovania priliali aj neveriaci sluhovia, ktorí sa báli, aby neboli vzatí spolu so svojimi pánmi. Usilovali sa obviniť ich z vážnych trestných činov ako kanibalizmus a incest. Akonáhle boli veriaci zadržaní a odvážne vyznali vernosť Kristovi, hneď boli uväznení a nakoniec umučení pre vieru. Otrokyňa menom Blandína bola jednou z tých, ktorí zahynuli počas prenasledovania za vlády cisára Mara Aurélia. Kresťania boli držaní v najhorších častiach väzenia, v tmavých a stiesnených priestoroch, kde sa mnoho z nich udusilo. Niektorí boli umiestnení v skladoch, iných posadili na rozžeravenú stoličku, na ktorej uhoreli. Štyridsaťdeväť kresťanov, ktorí prežili mučenie vzali do arény, aby „zabávali“ ľudí v hľadisku, počas rímskeho sviatku, kde ich hodili divým zverom. Blandína bola jednou z nich. Keďže prežila mnohé mučenia a zaobchádzania s neľudskou brutalitou, bola priviazaná ku kolu a vydaná napospas divým zverom. To malo za cieľ terorizovať jej kresťanských priateľov. Keď jej priatelia videli ako Blandínu mučia, bola to pre nich inšpirácia a pripomenulo im to Krista na kríži, ktorý bol ukrižovaný za nich a tak každý, kto trpel, sa mohol tešiť na večný život. Keďže žiadny z divých zverov Blandínu nenapadol, bola z kola odviazaná a znovu uvrhnutá do väzenia. Inštitút kresťanskej histórie (Christian History Institute) opisuje jej smrť tak, že Blandína hrdinsky čelila smrti: „Počas posledného súťažného dňa v aréne znovu priviedli Blandínu spolu s pätnásť ročným Pontiom. Obaja boli svedkami utrpenia druhých, počas toho ich mučitelia nútili zaprieť vieru a prisahať modlám. Nakoniec zomrel i Pontinos, ostala iba Blandína. Povzbudzovala ostatných, ona videla ako idú pred ňou k Ježišovi. Potom bola pripravená nasledovať ich. Smrti čelila veselo, akoby bola pozvaná na svadobnú hostinu. Správa uvádza: „Po bičovaní, po divých zveroch, po rozžeravenom stolci bola položená do siete a hodená pred býka. Hoci si ju zviera pohadzovalo, necítila nič z toho, čo sa dialo. Práve pre nádej a pre spoločenstvo s Kristom bola obetovaná. Telá svedkov boli vystavené šesť dní, následne boli spálené a popol bol vysypaný do rieky Rhôna. Telá tých, ktorí sa vo väzení udusili hodili psom a poverené stráže zakázali zostávajúcim kresťanom pochovať ich. Pohania dúfali, že takýmto spôsobom kresťania stratia nádej na vzkriesenie.“ V starovekom liste, ktorý zaznamenal prenasledovanie v Lyone a je zahrnutý v ECCLESIASTICAL HISTORY od Euzébia sa píše: „Zatiaľ, čo my sme sa triasli, jej učiteľka, ktorá bola chápavá ku telesnej slabosti, nebola by schopná urobiť odvážne vyznanie. Blandína bola plná takej sily, že neskôr jej geniálni mučitelia priznali, že už nevedeli, ako inak jej ešte ublížiť. Boli užasnutí nad tým, že dýchala aj vtedy, keď jej telo bolo prepichnuté a roztrhané na kusy. Uprostred najväčšieho utrpenia, keď na moment ožila, opakovala: Som kresťanka, žiadnej zlomyseľnosti u nás niet.“ Blandína oslávila svojho Boha vernosťou a odvahou, keď čelila nebezpečenstvu smrti. Ju aj jej spoločníkov si pripomíname škvrnou na mieste ich mučeníctva v starovekej aréne v Lyone. sv Blandina Sv. Blandína bola otrokyňou. Po zázračnom víťazstve r. 174 za vlády Marca Aurélia, ktoré sa pripisovalo modlitbám kresťanov, sa Cirkev tešila chvíľam mieru, hoci kde-tu sa našli rímski miestodržitelia, ktorí aj napriek pokoju zúrivo prenasledovali kresťanov. Toto sa prejavilo napríklad v krutom prenasledovaní v mestách Vienne a Lyon na území dnešného Francúzska. Vtedy bol v Lyone biskupom sv. Potinos. Rímsky miestodržiteľ si dal predviesť veľké množstvo kresťanov. Medzi nimi bola i otrokyňa Blandína a jej pani, tiež kresťanka. Keďže sa nechceli vzdať svojej viery v Krista, kruto ich mučili. Sv. Blandínu hodili v sieti divým býkom. Jej telo potom zapálili, a tak zomrela v krutých bolestiach. Iný opis: Začiatkom 2. storočia prišli do Gálie (dnešné Francúzsko) prví misionári a v mestách Lyon a Viennes založili Kristovu Cirkev. Ako rástla, v Gálií začalo kruté prenasledovanie kresťanov. Kresťania znášali ponižovanie, hanbu a osobné útoky vrátane násilného vyhnania z domova a z práce. Ich veci sa nemohli objaviť na verejnosti. Sformovali sa davy ľudí, ktoré kresťanov bili, kameňovali a okrádali. Olej do ohňa prenasledovania priliali aj neveriaci sluhovia, ktorí sa báli, aby neboli vzatí spolu so svojimi pánmi. Usilovali sa obviniť ich z vážnych trestných činov ako kanibalizmus a incest. Akonáhle boli veriaci zadržaní a odvážne vyznali vernosť Kristovi, hneď boli uväznení a nakoniec umučení pre vieru. Otrokyňa menom Blandína bola jednou z tých, ktorí zahynuli počas prenasledovania za vlády cisára Mara Aurélia. Kresťania boli držaní v najhorších častiach väzenia, v tmavých a stiesnených priestoroch, kde sa mnoho z nich udusilo. Niektorí boli umiestnení v skladoch, iných posadili na rozžeravenú stoličku, na ktorej uhoreli. Štyridsaťdeväť kresťanov, ktorí prežili mučenie vzali do arény, aby „zabávali“ ľudí v hľadisku, počas rímskeho sviatku, kde ich hodili divým zverom. Blandína bola jednou z nich. Keďže prežila mnohé mučenia a zaobchádzania s neľudskou brutalitou, bola priviazaná ku kolu a vydaná napospas divým zverom. To malo za cieľ terorizovať jej kresťanských priateľov. Keď jej priatelia videli ako Blandínu mučia, bola to pre nich inšpirácia a pripomenulo im to Krista na kríži, ktorý bol ukrižovaný za nich a tak každý, kto trpel, sa mohol tešiť na večný život. Keďže žiadny z divých zverov Blandínu nenapadol, bola z kola odviazaná a znovu uvrhnutá do väzenia. Inštitút kresťanskej histórie (Christian History Institute) opisuje jej smrť tak, že Blandína hrdinsky čelila smrti: „Počas posledného súťažného dňa v aréne znovu priviedli Blandínu spolu s pätnásť ročným Pontiom. Obaja boli svedkami utrpenia druhých, počas toho ich mučitelia nútili zaprieť vieru a prisahať modlám. Nakoniec zomrel i Pontinos, ostala iba Blandína. Povzbudzovala ostatných, ona videla ako idú pred ňou k Ježišovi. Potom bola pripravená nasledovať ich. Smrti čelila veselo, akoby bola pozvaná na svadobnú hostinu. Správa uvádza: „Po bičovaní, po divých zveroch, po rozžeravenom stolci bola položená do siete a hodená pred býka. Hoci si ju zviera pohadzovalo, necítila nič z toho, čo sa dialo. Práve pre nádej a pre spoločenstvo s Kristom bola obetovaná. Telá svedkov boli vystavené šesť dní, následne boli spálené a popol bol vysypaný do rieky Rhôna. Telá tých, ktorí sa vo väzení udusili hodili psom a poverené stráže zakázali zostávajúcim kresťanom pochovať ich. Pohania dúfali, že takýmto spôsobom kresťania stratia nádej na vzkriesenie.“ V starovekom liste, ktorý zaznamenal prenasledovanie v Lyone a je zahrnutý v ECCLESIASTICAL HISTORY od Euzébia sa píše: „Zatiaľ, čo my sme sa triasli, jej učiteľka, ktorá bola chápavá ku telesnej slabosti, nebola by schopná urobiť odvážne vyznanie. Blandína bola plná takej sily, že neskôr jej geniálni mučitelia priznali, že už nevedeli, ako inak jej ešte ublížiť. Boli užasnutí nad tým, že dýchala aj vtedy, keď jej telo bolo prepichnuté a roztrhané na kusy. Uprostred najväčšieho utrpenia, keď na moment ožila, opakovala: Som kresťanka, žiadnej zlomyseľnosti u nás niet.“ Blandína oslávila svojho Boha vernosťou a odvahou, keď čelila nebezpečenstvu smrti. Ju aj jej spoločníkov si pripomíname škvrnou na mieste ich mučeníctva v starovekej aréne v Lyone. Zdroj:www.životopisysvatych.sk