Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Back

Životopisy svätých

Svätý Rafael Guízar Valencia, biskup /6. 6. 2017/ * 26. apríl 1878 Cotija de la Paz, Michoacán, Mexiko † 6. jún 1938 Mexiko City, Mexiko

Svätý Rafael Guízar Valencia, biskup Narodil sa 26. apríla 1878 v meste Cotija, v štáte Michoacán, v Mexiku, v Zamorskej diecéze. Jeho rodičia, otec Prudencio a matka Natividad, boli horliví kresťania a svojim jedenástim deťom poskytli príkladné kresťanské vzdelanie. Vo svojich deviatich rokoch mu zomrela matka. Rafael navštevoval farskú školu, ktorú spravovali bratia jezuiti. Počas štúdia pocítil túžbu po kňazstve. V roku 1891 vstúpil do seminára v meste Cotija a v roku 1896 prestúpil do seminára pre starších v meste Zamora. Kňazom sa stal 1.6. 1901 vo veku 23 rokov. V prvých rokoch kňazstva sa venoval misiám v Zamore a v rôznych častiach Mexika. V roku 1905 bol menovaný za apoštolského misionára a duchovného vodcu v seminári v Zamore. Chcel vychovať svojich žiakov v Eucharistickej láske a v synovskej oddanosti Panne Márii. V roku 1911 začal vydávať náboženský časopis v hlavnom meste Mexika, aby zastavil prenasledovanie proti Cirkvi. Ale revolucionári rýchlo zastavili jeho vydávanie. Z dôvodu prenasledovania žil mnoho rokov bez trvalého bydliska. Aby mohol vykonávať svoje poslanie, preobliekal sa za predavača bezcenných vecí, muzikanta, homeopata. Takým spôsobom sa mohol priblížiť k chorým, utešiť ich, poskytnúť im sviatosti a odprevádzať zomierajúcich. Nemohol zostať dlho v Mexiku kvôli nebezpečenstvu uväznenia. Preto na konci roku 1915 odišiel na juh Spojených štátov a o rok neskôr do Guatemaly, kde sa venoval misiám. Povesť misionára sa dostala až na Kubu a pozvali ho, aby hlásal ľuďom o misiách. Jeho apoštolát na tomto ostrove bol veľmi úrodný. Mal veľký súcit s obeťami moru, ktorý vyhubil mnohých obyvateľov v roku 1919. Zatiaľ čo sa venoval misiám na Kube, 1.8.1919 bol menovaný za biskupa vo Veracruz, Mexiko. Vysvätený bol 30.11.1919 v katedrále hlavného mesta Kuby v Havane. Svojej diecézy sa však ujal až ďalší rok. Prvé dva roky biskupskej služby sa venoval osobným návštevám diecézy; pomáhal ľuďom, ktorých postihlo zemetrasenie a spôsobilo mnoho skazy a úmrtí najmä medzi chudobnými; kázal vo farnostiach; trávil hodiny spovedaním. Jednou z jeho najväčších starostí bola formácia kňazov. V roku 1921 sa mu podarilo zachrániť a obnoviť starý seminár v meste Jalapa, ktorý bol zabavený v roku 1914. Ale vláde sa podarilo opäť zmocniť už obnovenej budovy. Tak Rafael presťahoval seminár do hlavného mesta Mexika a tam tajne fungoval 15 rokov. Bol to jediný seminár, ktorý bol otvorený počas prenasledovania v tom čase a vychoval 300 seminaristov. Diecézu riadil osemnásť rokov, ale 9 z nich prežil v exile alebo sa skrýval pred nepriateľmi, ktorí ho chceli zabiť. Nakoniec sa vzdal a osobne vystúpil pred jedného z prenasledovateľov ako obeť a žiadal slobodu náboženského vyznania. V decembri roku 1937 počas misie v meste Córdoba (v Mexiku), utrpel srdcový infarkt, ktorý ho pripútal k posteli až do smrti. Z lôžka viedol ďalej diecézu i seminár, každý deň slúžil svätú omšu a pripravoval si dušu na stretnutie s Pánom. Zomrel 6. júna 1938 v hlavnom meste Mexika. Deň po smrti boli jeho telesné pozostatky prevezené do mesta Jalapa. Smútočný obrad bol skutočným víťazstvom. Všetci chceli naposledy vidieť „svätého biskupa Guízara“. Ján Pavol II. ho vyhlásil za blahoslaveného 29. januára roku 1995 v Chráme sv. Petra. 28. apríla roku 2006 Svätý Otec Benedikt XVI. vydal Dekrét na začatie procesu svätorečenia. Za svätého ho vyhlásil 15. októbra 2006 v Ríme. Guízar je prvým svätorečeným biskupom v Latinskej Amerike. Pochovaný je v katedrále v Jalapa a jeho hrob sa stal pútnickým miestom pre mnohých pútnikov, ktorí prosia o jeho príhovor. Zdroj:www.životopisysvatych.sk

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
x-registered-members
x-involved-communities
x-involved-families
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
contact-informations