Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Back

Z dnešného evanjelia - Slávnosť Najsvätejšej Trojice

Boh poslal svojho Syna, aby sa skrze neho svet spasil /11. 6. 2017/

Len málo je medzi nami tých, ktorí môžu povedať, že vedia milovať ľudí. Len málo z nás s rukou na srdci môže povedať, že je vždy dobrým mužom, otcom, matkou... Príliš často objavujeme, ako mnoho nám chýba k plnej láske a to dokonca k najbližším. Láska je ťažké umenie a málo je tých, ktorí z neho dostávajú veľmi dobré hodnotenie. Najčastejšie sa mýlime v tom, že milujeme daného človeka neskoro. Milujeme vtedy, keď ho už niet, keď sa láska stáva bolesťou stratenej šance. Dve dobré priateľky žijú v harmónii. Spolu končia štúdiá a pracujú v tom istom podniku. Pre okolie sú vzorom priateľstva. Po niekoľkých rokoch jedna z nich zaujme vedúce postavenie, druhá musí rátať s jej nariadeniami. Počas troch mesiacov sa končí ich priateľstvo. Stále dochádza k napätiam. Z očí jednej i druhej tečú slzy. V tejto ťažkej atmosfére pracujú skoro dva roky. Počas služobnej cesty vedúca zahynula pri autonehode. Kolegyňa stojí nad rakvou a objavuje, že ju nevedela milovať. Pozastavovala sa nad tým, že aké drobnosti jej vyčítala, prečo ju nemala rada. V jasnom svetle vidí, že toto všetko bolo také malicherné. Avšak je už neskoro. Jej srdce naplnila ľútosť stratenej šance. To jej vinou bol ich život v posledných rokoch taký ťažký. Ako často sa zážitky tohto typu odohrávajú v rodinách. Muž objavuje, že nevedel milovať ženu až vtedy, keď ona od neho odišla. Dieťa si uvedomuje, že nevedelo milovať matku, keď stálo nad jej hrobom. Neskoro. Omyl, ktorý sa už nedá napraviť. Stále robíme lásku závislú od postoja druhej osoby, či splní to, čo od nej očakávame. Stále máme voči iným výhrady, čím robíme nešťastnými ich i seba. Preto sa stále oneskorujeme s našou láskou. Iba Boh nikdy nemešká s láskou. On vždy miluje. On je Láska. Pre Neho jestvuje iba „teraz“. On miluje a túži nás uviesť do sveta svojej lásky. Tajomstvo Svätej Trojice, to je tajomstvo Lásky Boha. Dokonca, keby Boh nestvoril žiaden svet, Jeho životom by bola láska. Otec miluje Syna, a Syn Otca, v Duchu Svätom. Táto ich láska zahrňuje všetky stvorenia, a teda i každého z nás. Tak málo dokáže ľudský rozum povedať na tému Tajomstva Svätej Trojice. Môže sa jej však dotknúť iba srdce naplnené opravdivou láskou. Srdce, ktoré nemešká s láskou, ktoré objavilo, že milovať treba dnes. Pán Boh nás miluje. Stvoril nás z lásky a túži, aby sme sa naučili milovať tak, ako On miluje. Preto poslal svojho Syna na zem. Preto nás obklopuje ľuďmi, ktorí potrebujú našu lásku. A preto dopúšťa na nás bolestné skúsenosti. Bohu ide iba o jedno, aby sme sa na zemi naučili milovať tak, ako si nás On zamiloval. Úroveň náboženského života vo veľkej miere závisí od dokonalosti chápania Boha. Nejde tu o teoretické úvahy, ale o osobné objavenie, kto je pre nás Boh. Očami srdca treba vidieť všemohúceho, vševidiaceho, múdreho Boha a uvedomiť si, že On sa skláňa k nám ako milujúci Otec a pozýva nás, skrze svojho Syna, k účasti na ich nepochopiteľnej láske. Pán Boh nikdy neprestane milovať človeka. Miluje nás takých, akí sme. Skutočná láska je nerozlučne spojená s prítomnou chvíľou. Preto kto nemešká s láskou, kto vie milovať dnes, dotýka sa Boha a Jeho večnosti. Zdroj:dku.abu-bratislava.sk

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
x-registered-members
x-involved-communities
x-involved-families
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
contact-informations