Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Back

Z dnešného evanjelia - Najsv. Kristovho Tela a Krvi

Kto bude jesť z tohoto chleba, bude žiť naveky; a ja ho vzkriesim v posledný deň /15. 6. 2017/

Dnes počujeme, ako Ježiš povedal zástupom: „Ja som živý chlieb, ktorý zostúpil z neba. Kto bude jesť z tohoto chleba, bude žiť naveky. A chlieb, ktorý ja dám, je moje telo za život sveta." Skôr ako pôjdeme ďalej, zamyslime sa nad samotným poslaním a podstatou chleba. Podstata chleba je v tom, aby nám sprostredkoval životnú energiu zo slnka, aby sme mohli pracovať a rásť. Bez pozemského chleba by naše telo zahynulo. Museli by sme zomrieť. Chlieb, ktorý prijímame, okrem toho, že nám dáva potrebnú energiu, dáva nám aj stavebné prvky, z ktorých je budované naše telo. Požívame síce chlieb, ale premieňame ho na svoje telo. Ježiš však o sebe vyhlasuje, že On je živým chlebom, teda nie chlebom, ktorý až v nás samých má účasť na oživení. Chlieb, ktorý kupujeme v obchode, je mŕtvy chlieb. Živé zrná museli najprv prejsť ohnivou vyhňou smrti, aby sme ho mohli požívať'. Ježiš je živý chlieb, ktorý má moc premeniť nás do svojej podoby. Keď žijeme z tohto chleba, budeme žiť naveky. Eucharistia je ovocím Stromu života, ktorý je uprostred raja. Strom Života je Tóra, Večný Boží Zákon. Ježiš je chlebom života, živý chlieb. On je chlebom svojou podstatou, pretože dáva život. Nestáva sa chlebom až v okamihu premenenia. On je večným chlebom. Ježiš vybral za základ tejto úžasnej sviatosti pozemský chlieb preto, lebo najlepšie zodpovedá Jeho povahe. On je dobrý ako chlieb. Ježiš sa doslova predstavuje: „Ja som živý chlieb, ktorý zostúpil z neba. Kto bude jesť z tohoto chleba, bude žiť naveky. A chlieb, ktorý ja dám, je moje telo za život sveta.“ Svet žije a existuje vďaka obeti. Keby medzi nami zhasla schopnosť obetovať sa, zhasol by život. Slnko by prestalo vydávať teplo a svetlo, odmietlo by sa stravovať, človek by sa prestal rozmnožovať, pretože každý nový človek prichádza na tento svet za cenu obeti. Eucharistia je pokrmom, z ktorého môžeme čerpať silu k obeti. Eucharistia je obetou. Ak neverím v Kristovo Božstvo, je úplne oprávnená a logická námietka Židov: „Ako nám tento môže dať jesť svoje telo"? Ale kto spolu s Petrom verí v Kristovo Božstvo, ten spolu s nim vyznáva aj vieru v Eucharistiu: „Ty si Kristus, Syn Živého Boha a my sme uverili a poznali, že ty si Svätý Boží" Eucharistia je liekom, pre toho, kto verí. Tomu, kto ju s vierou prijíma, sa stáva zárukou budúceho vzkriesenia. A my všetci musíme k nej pristupovať rovnako, ako sa pristupuje k lieku. Najprv je potrebné liek vierou prijať a potom môžeme v sebe rozpoznať jeho účinky. „Ježiš im povedal: Veru, veru hovorím vám, ak nebudete jest' telo Syna človeka a piť jeho krv, nebudete mat' v sebe život.“ Hebraizmus „telo a krv“ vyjadruje celú realitu Vtelenia. Pán Ježiš hovorí na inom mieste Petrovi: „Blažený si Šimon, syn Jonášov, lebo ti to nezjavilo telo a krv ale môj Otec, ktorý je v nebi.“ Teda v Eucharistii nejde len o mŕtve telo a vyliatu krv Ježiša Krista, ale ide o celú skutočnosť' Vtelenia, ktorá týmto spôsobom pokračuje v nás. Skrze eucharistiu my všetci máme účasť na Vtelení Syna Božieho. Požívaním eucharistie môžeme mat' v sebe život. „Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň“ Máme takú úžasnú Sviatosť. Ak ju prijímame, máme záruku budúceho vzkriesenia. Nebuďme vlažní a ľahostajní voči tak úžasnému Božiemu daru. „Lebo moje telo je pravý pokrm a moja krv je pravý nápoj“. Slovo „pravý“ ukazuje na rýdzosť týchto skutočnosti. Pravé je to, v čom nieje žiaden podraz. To, čo je plnohodnotné. To, čo je dokonalé. „Kto je moje telo a pije moju krv, ostáva vo mne a ja v ňom" Skrze túto sviatosť' Kristus preniká do nás a my do neho. Keď sme v ňom, tak nám už nehrozí žiadne odsúdenie. Ježiš je našou istotou. „Ako mňa poslal živý Otec a ja žijem z Otca, aj ten, čo mňa je, bude žiť zo mňa.“ Tento život vychádza z Otca. Ježiš žije z Otca a my žijeme z neho. Otec nebeský je akoby duchovným Slnkom, z ktorého Kristus ako chlieb berie životnú energiu. Skrze Eucharistiu sa priamo napájame na Otca a stávame sa jeho deťmi, pretože tým, ktorí Krista prijali, dal moc stať' sa Božími deťmi. Je to sviatosť nášho zbožštenia. „Toto je chlieb, čo zostúpil z neba, a nie aký jedli otcovia a pomreli. Kto je tento chlieb bude žiť naveky.“ Držme sa Pánovho prisľúbenia. Tak veľké a mohutné sú účinky Eucharistie, že nebude ospravedlnený ten, kto mohol a nepristúpil. Kristus nám skrze Eucharistiu sľubuje Vzkriesenie, Večný život, život v ňom, svoj život v nás, silu pre obeť do našich všedných dni. Moja viera v Eucharistiu sa nezakladá na ničom ľudskom, pretože nič ľudské, nič rozumové, zmyslové my tu nepomôže. Moja viera sa zakladá výlučne na Božom Slove. Ak je Kristus pre mňa Pravý Boží Syn, potom každé jeho Slovo je slovom Pravdy a Života. Je to sám Ježiš, ktorý koná toto tajomstvo. Je to Ježiš, ktorý sám uisťuje: „Vezmite a jedzte z neho všetci; toto je moje Telo“. Zdroj:www.frantiskani.sk

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
x-registered-members
x-involved-communities
x-involved-families
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
contact-informations