Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Back

Z dnešného evanjelia

Vy sa budete modliť takto /22. 6. 2017/

Modlitba, ktorú nás naučil Pán Ježiš, sa stala vzorom pre každú kresťanskú modlitbu. Ak Kristus má nechuť voči mnohovravnosti pri modlitbe - tak „Modlitba Pána“ je udivujúco stručná a obsažná. Jej sedem prosieb obsahuje všetko, o čo sa len človek môže a má modliť. Okrem toho všetky tieto veci sú zoradené v ideálnom poradí: na prvom mieste stoja - Božia sláva a Božie kráľovstvo; záležitosti existencie nie sú vôbec posunuté na samý koniec; a posledná prosba zohľadňuje všetko, čo by človek sám mohol pridať. Zároveň táto modlitba odstraňuje bariéry medzi ľuďmi. Lebo sme príliš prijali módnu (a ostatne falošnú) zásadu, že náboženstvo to je súkromná vec -a z modlitby sme tiež urobili súkromnú vec; preto najlepšie sa nám modlí v prázdnom kostole; a možno sa nám zdá, že spoločná liturgická modlitba nás akosi oddeľuje od Boha. Ale každý z nás je spojený množstvom spoločenských pút, každý závisí od iných a vplýva na iných. Tieto putá nám sprítomňuje práve táto základná modlitba, kde voláme: Otče náš, chlieb náš daj nám a odpusť nám! Takto sa zriekame nášho egoizmu, prestávame byť centrom vesmíru, okolo ktorého sa má všetko krútiť, budeme stáť v plnej pravde nášho miesta na svete... Vtedy obracanie sa na Boha sa stáva veľkým vo svojom spoločenstve, zaujímame postoj solidarity, spoluzodpovednosti a rovnosti zoči-voči božskému otcovstvu (A. Golubiew). Je určitý prvok kňazstva v tom našom obracaní sa na Boha v mene celého ľudstva - ako to urobíme aj teraz v Modlitbách veriacich. Zdroj:www.homily-service.sk

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
x-registered-members
x-involved-communities
x-involved-families
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
contact-informations