Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Back

Z dnešného evanjelia

Pred chvíľkou mi zomrela dcéra; poď a ožije /10. 7. 2017/

Čo vás napadne, ak poviem: “Sila dotyku”? Niekto si predstaví malé dieťa túžiace po objatí matky. Iný mladých ľudí objímajúcich sa na pohyblivých schodoch v obchodnom dome. Ďalší pohladenie starca ošetrujúcou zdravotnou sestrou. Mohli by sme hovoriť o ďalších a ďalších príkladoch, kde tento dotyk veľa znamená a je vyjadrením túžby ale aj daru. Dotyk, ktorý dáva život a, v ktorom sa prijíma sa prijíma život (alebo aspoň dáva impulz k životu). Povedala si v duchu: “Ak sa dotknem čo len jeho odevu, ozdraviem.” Uvažovanie jednoduchej ženy, plné viery a nádeje človeka, ktorý dlhé obdobie stráca pomaly život. Toto je rozprávanie dnešného úryvku z evanjelia. Krv je v Biblie symbol života. Strácať krv znamená vyprázdňovať život. Žena už nemá na koho sa obrátiť s pomocou a zrazu okolo prechádza Kristus. Stratila nádej v silu človeka ale našla vieru v okoloidúceho Boha. Verí, že stačí sa dotknúť jeho odevu a uzdravie. Stačí uchytiť správne jeho prítomnosť. Dokážeme vidieť prechádzajúceho Krista, aby sme sa mohli dotknúť aspoň jeho odevu? Môže byť prítomný v úsmeve priateľa, letnom slnečnom dni, dieťati hrajúcom sa na pieskovisku, šantiacej mládeži na pláži… Kristus prechádza okolo neskutočne krát. Koľkokrát sme mali možnosť dotknúť sa ho. Je málo tých, tak ako v rozprávaní z evanjelia, ktorí natiahnú ruku, aby prijali od neho dar života. V udalosti iba jediná - žena mala túto vieru. Problém nie je realita, ale čo v nej uchopíme. Čo v nej máme odvahu čítať a prijať. Možno stojí to za to, na začiatku tohto týždňa vyprosiť si od Boha schopnosť vnímať jeho znamenia, ktorými nám dáva najavo svoju blízkosť. Zdroj:www.domimacak.eu

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
x-registered-members
x-involved-communities
x-involved-families
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
contact-informations