Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Back

Z dnešného evanjelia

Kráľovná z juhu vystúpi na súde proti tomuto pokoleniu /24. 7. 2017/

Bolo nemalou bezočivosťou žiadať znamenia od Krista, ktorý počnúc od zázraku v Káne Galilejskej potvrdzoval svoju misiu a svoju božskosť prekvapujúcimi znameniami. Nie je teda nič divné v tom, že Pán Ježiš tentoraz odmieta žiadané znamenie, a to dokonca drsnými slovami: Žiadne znamenie nedostane toto cudzoložné pokolenie. Aspoň nie žiadne znamenie z kategórie tých, ktoré si vyžadujú farizeji, žiadny efektný kúsok. Miesto toho Pán Ježiš ukazuje na seba samého, ako na najpresvedčivejšie znamenie. Šalamún či Jonáš nekonali žiadne zázračné znamenia - a predsa ich obdivovali a počúvali. Znamením Šalamúna bola jeho múdrosť, Jonáš obracal silou svojej výrečnosti; a čímže bola ich múdrosť a výrečnosť voči Kristovej múdrosti a výrečnosti! Sám Ježiš Kristus v celej výrečnosti svojej osoby bol znamením nad všetky znamenia, v celej svojej výrečnosti osobnej bezúhonnosti, svojho milosrdenstva, svojej pokory, svojej láskavosti, svojej zhovievavosti, svojej odvahy, svojho zriekania a všetkých iných čností - bol samozrejmým znamením príchodu Božieho kráľovstva. A takéto znamenia sú naďalej potrebné kresťanstvu, ak má priťahovať a presvedčovať, ak sa má zjavovať očiam a srdciam ako očakávané Božie kráľovstvo. Pretože každý kresťan je „druhým Kristom“, každý z nás sa má -ako Kristus - stávať znamením pre svoje okolie, pre toho človeka hneď vedľa nás! Svojou dobrotou, ochotou slúžiť, odpúšťaním, obetavosťou, svojím angažovaním sa v prospech pravdy, spravodlivosti a pokoja - máme byť živým znamením, že je Boh, že je večný život, že spása prišla na svet. Ustavičná obeta na oltári - to je tiež znamením toho. Zdroj:www.homily-service.sk

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
x-registered-members
x-involved-communities
x-involved-families
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
contact-informations