Svätý Ľudovít z Casorie, kňaz, rehoľník /30. 3. 2018/ vlastným menom Arcangelo Palmentieri * 11. marec 1814 Casoria, Neapol,Taliansko †. 30. marec 1885 Neapol, Taliansko

Svätý Ľudovít z Casorie, kňaz, rehoľník Ľudovít z Casorie sa narodil v Casorii (Neapol) 11. marca 1814. Meno Ľudovít prijal v roku 1832, keď sa stal františkánom. V roku 1837 bol vysvätený za kňaza. Venoval sa štúdiu a vyučovaniu. V roku 1847 po hlbokej mystickej skúsenosti, ktorú sám definoval ako „obmytie“, sa úplne zasvätil do služieb najposlednejším. Spočiatku sa so starostlivosťou venoval chorým spolubratom, pre ktorých založil ošetrovňu „La Palma“. S nádejou vzbudiť misijné povolania pre africký kontinent v súlade s heslom „Afrika konvertuje Afriku“ v roku 1854 uviedol do činnosti „Dielo čiernovlasých“ (“l’Opera dei Moretti”) na vykúpenie a kresťanskú formáciu afrických detí predaných do otroctva. Podobný projekt vytvoril pre dievčatká inej farby pleti. Zveril ich do starostlivosti sestier stigmatíniek[1]. Na podporu charitatívnych diel, ktoré podnietil, založil dve kongregácie: Bratia Charity, tzv. Bigi (1859), teraz zaniknutí, a sestry františkánky sv. Alžbety, tzv. Bigie (1862), ktoré doteraz rozširujú jeho charizmu v Cirkvi. Nadšenie pre evanjelizáciu Afriky ho podnietilo žiadať vytvorenie misijnej stanice v Scellal v Sudáne, kam prišiel s niektorými svojimi bratmi 6. januára 1866. Keď sa vrátil do svojej vlasti, dal život rôznym charitatívnym dielam: Dielo Accattoncelli na záchranu neapolských bezdomovcov “scugnizzi”, rôzne útulky pre starších, internátne a iné školy, poľnohospodárske kolónie, hospice pre deti s tuberkulózou krčných lymfatických uzlín, centrá charity „monti di pietà“, tlačiarne, hudobné kapely… V roku 1871 otvoril v Assisi domov pre nevidiacich a hluchonemých. Vo Florencii v roku 1877 postavil kostol na počesť najsvätejšieho Srdca Ježišovho. Zaujímal sa tiež o kultúru, ktorú považoval za spôsob, ako sa viera môže stať prostriedkom rozvoja ľudstva. Zomrel v povesti svätosti v prímorskom hospici v Posillipo (Neapol) 30. marca 1885. Svätý Ján Pavol II. ho blahorečil 18. apríla 1993. Dňa 23. novembra 2014 na Námestí sv. Petra vo Vatikáne ho pápež František počas obradu kanonizácie zapísal do zoznamu svätých a stanovil, aby bol uctievaný v celej Cirkvi. Zdroj:Prevzaté z: Liturgia. Časopis pre liturgickú obnovu 1/2015