Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Back

Životopisy svätých

Svätá Kamila Battista z Varana, rehoľníčka /31. 5. 2018/ * 9. apríl 1458 Camerino, Taliansko † 31. máj 1524 tamtiež

Svätá Kamila Battista z Varana, rehoľníčka Kamila bola dcérou princa Júlia Cézara z Varano, pána Camerina, veľkého obhajovateľa umenia, zručného bojovníka, správneho diplomata, človeka štedrého voči biednym, pomstivého voči nepriateľom a tiež oddaného sentimentálnym dobrodružstvám. Princ sa vo veku dvadsať rokov oženil s devätnásťročnou Janou (Giovannou), dcérou Sismonda Malatestu z Rimini, s ktorou mal tri deti, ale ako sme už spomenuli, mal aj milenecké vzťahy a ďalších päť nemanželských detí, ktoré boli napokon vychovávané na dvore spolu s tromi manželskými. Zo vzťahu so šľachtičnou Čekinou od Majstra Jakuba (Cecchina di Maestro Giacomo) sa narodila Kamila, 9. apríla 1458, ako prvorodená zo všetkých jeho detí. Vyrastala na otcovskom dvore a tam dostala aj patričné vzdelanie. Podobala sa otcovi najmä svojím bojovným duchom, a mnoho času venovala radostiam mladosti, medzi ktoré patrili hudba, tanec, spev a rôzne šantivé výstrelky, ako to sama spomína vo svojej autobiografii. Ešte ako dieťa po vypočutí kázne františkána Dominika z Leonessa zložila sľub,že „odovzdá“ každý piatok jednu slzu Trpiacemu Kristovi. Tento sľub nikdy nebol v konfrontácii s jej radostným životom, avšak, ak sa jej v piatok nepodarilo splniť ho, častokrát ju to mrzelo celý nasledujúci týždeň. Časom, vekom, a aj čítaním mnohých kníh sa v dodržiavaní sľubu stala veľmi dôslednou, aj napriek ironickým poznámkam mnohých. Ako devätnásťročná sa zamýšľala nad zasväteným životom a v jej vnútri sa odohrával boj, keďže ju priťahoval aj pôžitkársky a svetácky spôsob života. Napokon však zvíťazilo rozhodnutie pre kláštor. Stretla sa s mnohými problémami, ktoré jej pripravil otec. Tvrdohlavo však odolávala. Ochorela na sedem mesiacov, stále však neprijímala vôľu obmedzujúceho otca. Takto uplynuli dva roky, počas ktorých mala zjavenia, nadobudla duchovnú zrelosť a viacej zintenzívnila svoj duchovný vzťah s Kristom; napokon jej otec povolil, a tak 14. novembra 1481, si Kamila mohla obliecť františkánsky habit v kláštore sv. Kláry z Urbino, a prijala meno sestra Battista. Jej otec si napriek svojej počiatočnej nevôli nezatvrdil svoje srdce a krátko na to kúpil kláštor neďaleko Camerino, ktorý daroval františkánskym autoritám, aby tam mohli zriadiť kláštor pre klarisky. Sestra Battista bola jednou zo sestier, ktoré žili v tomto kláštore a 4. januára 1484, za veľkej snehovej metelice, sa tam v sprievode mnohých veriacich presťahovala. Nasledovali roky veľkého mysticizmu. Utrpenie Krista sa stávalo stále viac a viac hlavným bodom jej života, špeciálne bolesti Jeho božsko-ľudského Srdca, jeho vnútorné mystické bolesti a myšlienky. Všetko spísala v knižočke „Duševné bolesti Ježiša počas jeho mučenia“, ktorá sa neskôr stala sprievodcom meditácií mnohých veľkých svätcov. Roku 1502 Cézar Borgia, nazývaný vojvoda Valentín, sa pokúsil zjednotiť pápežský štát a rozšíriť moc pápeža Alexandra VI., svojho otca. Nabádal k tomu lokálne panstvá, ktoré sa však nechceli dobrovoľne podvoliť. Ani Battistin otec sa nechcel podriadiť. Sestra Battista, spolu so spolusestrou tiež šľachtického rodu, museli utiecť najprv do Fermo a neskôr do Neapolského kráľovstva, do mestečka Atri, kde sa k nim dostali správy o tom, ako Cézar Borgia dal uškrtiť jej otca v Pergola a o deň neskôr jeho bratov, Hanibala, Pirra a Venanzia. Po skončení sporov o moc v Borgia sa sestra Battista vrátila do Camerina, kde bolo obnovené varanské panstvo mladým bratom Jánom Máriom (Giovanni Maria), a tu zostala až do svojej smrti ako predstavená, s vnútornou snahou sa vždy viac a viac primknúť k Bohu a zjednotiť s ním. Stala sa dôležitou osobou pre mnohé cirkevné i svetské autority, ako aj laikov. Zomrela 31. mája 1524, pohreb sa uskutočnil na nádvorí otcovského paláca. Za svätú ju vyhlásil pápež Benedikt XVI. dňa 17. októbra 2010 na Námestí sv. Petra v Ríme. Zdroj:www.životopisysvatych.sk

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
x-registered-members
x-involved-communities
x-involved-families
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
contact-informations