Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Back

Životopisy svätých

SV. GAUDENCIUS - RADOVAN /22. 1. 2019/ (4. stor.)

SV. GAUDENCIUS - RADOVAN Cirkevný kalendár uvádza v tento deň až dvoch svätcov tohto mena: jedného zo švajčiarskeho Bergellu a druhého z talianskej Novary. O sv. Gaudenciovi z Bergellu vieme iba, že žil v 4. storočí a pôsobil ako misionár vo Švajčiarsku. Údajne zomrel mučeníckou smrťou. Kostol s jeho hrobom sa Časom stal pútnickým miestom, ale v r. 1551 ho spustošili protestanti. Doteraz z neho ostali iba zrúcaniny. Novarský sv. Gaudencius sa podľa zachovanej tradície narodil r. 337 v Ivrei pri Miláne v severnej Itálii. Z Ivrey prešiel vo veľmi mladom veku do Novary, kde mal naňho veľký vplyv chýrny kazateľ a horlivý apoštol sv. Vavrinec, kňaz. V rokoch 355-360 sa stretol so sv. Martinom, neskorším tourským biskupom, ktorý mal v tom čase rodinu v Pávii. Navštevoval aj vercellského biskupa Euzébia. Pri synode v Miláne r. 355 mu pravdepodobne robil tajomníka. Keď ariánsky cisár poslal Euzébia a iných katolíckych biskupov do vyhnanstva, Gaudencius ostal u Martina ako jeho pisár. Neskôr odišiel do Skythopola, kde bol vo vyhnanstve biskup Euzébius, aby ho tam potešoval. Ale Euzébius ho poslal naspäť do Vercelli ako svojho legáta. V tomto období Gaudencius pravdepodobne prijal kňazskú vysviacku. Keď sa Euzébius vrátil z vyhnanstva, Gaudencius odišiel do Novary, kde horlivo apoštoloval. Udržoval styky aj s milánskym arcibiskupom sv. Ambrózom, ktorému prejavoval synovskú úctu. Napokon Ambrózov nástupca sv. Simplicián vysvätil Gaudencia za rovarského biskupa asi v r. 398. Gaudencius viedol novarskú diecézu približne 20 rokov. Zomrel 22. januára 418. Pochovali ho mimo mesta v hrobe, ktorý si sám pripravil. Neskôr preniesli jeho telesné pozostatky do katedrály, kde sú uložené v strieborno-sklenenej schránke. Zdroj:Literatúra: ONDRUŠ, R.: Blízki Bohu i ľuďom 4. Priatelia Dobrej knihy 1992

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
x-registered-members
x-involved-communities
x-involved-families
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
contact-informations