Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Back

Z dnešného evanjelia

Prečo toto pokolenie žiada znamenie? /18. 2. 2019/

Nie je divné, že Pán Ježiš si v duchu vzdychol... Nechal ich tam, znova nastúpil na loď a odišiel. Ako mohli od neho žiadať znamenie tí, ktorí pred chvíľou boli svedkami zázračného rozmnoženia chleba, a vôbec, mohli obdivovať toľko neobyčajných uzdravení. Podľa ich očakávaní Mesiáš sa však mal pochváliť nejakým efektnejším, výstavnejším činom, nejakým astronomickým kúskom; ale Pán Ježiš nedovolil, aby ho postavili na úroveň kúzelníka. Aj dnes si niektorí myslia, že by sa zišli nejaké zázraky, ktoré by oslnili a presvedčili ateistov. Ale, po prvé, určite by nepresvedčili, pretože dnešný človek by ich nevedel vysvetliť racionálnym spôsobom. Po druhé, stávajú sa aj dnes napr. uzdravenia, ktoré lekári nevedia vysvetliť prirodzenými príčinami; mali sme množstvo takých neobyčajných uzdravení počas kongresov Obnovy v Duchu Svätom (napr. v máji 1993 v Čenstochovej, Varšave, Kielcach a Lubline), o ktorých vo všeobecnosti spoločnosť ani nevie, pretože naši publicisti sa vôbec nezaujímali o tieto fenomény. A po tretie – ak zázrak rozumieme ako jav proti prírode či nad prírodou – tak predsa príroda to nie sú len ochrnuté telá, polámané ruky a nohy – ale aj ochrnuté duše, porazené svedomia, polámané srdcia; a koľko takýchto uzdravení, osvietení, obrátení sa odohráva počas exercícií, misií alebo navštívenia obrazu z Jasnej hory! Tieto znamenia sú schopné presvedčiť ľudí dobrej vôle – hoci pre iných nie sú to žiadne znamenia. A či sviatosti Ježiša Krista nie sú siedmimi znameniami čo najzázračnejšími – lenže zovšednenými? A či Sviatosť oltárna – Eucharistia nie je spomedzi nich najzázračnejším znamením? Zdroj:www.homily-service.sk

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
x-registered-members
x-involved-communities
x-involved-families
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
contact-informations