Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Back

Životopisy svätých

Svätá Anežka Česká, rehoľníčka /2. 3. 2019/ * 20. január 1211 Praha † 6. marec 1282 tamtiež Význam mena: čistá, bezúhonná (gr.)

Svätá Anežka Česká, rehoľníčka Anežka bola dcérou českého panovníka Přemysla Otakara I. Narodila sa v Prahe roku 1211. Keď mala tri roky, zverili ju na výchovu sicílskej vojvodkyni, sv. Hedvige, ktorá bola v tom čase v kláštore v Trzebnici. Dala jej výborné základy viery. O tri roky neskôr sa Anežka vrátila do Prahy a zverili ju premonštrátkam v Dokšanoch, kde dostala primerané vzdelanie. Podľa vtedajšieho zvyku ju už v mladosti prisľúbili za nevestu Henrichovi VII., synovi Fridricha Barbarossu. Boli v tom rôzne politické a dynastické špekulácie. V roku 1220 ju teda priviedli do Viedne, kde žila neďaleko dvora rakúskeho vojvodu. No zostala verná svojmu presvedčeniu a viere. Po piatich rokoch pozorovania kráľovského dvora zrušila zasnúbenie a vrátila sa do Prahy. Rozhodla sa prežiť svoj život v modlitbe a charitatívnej práci. Napriek tomu, že dostávala rôzne ponuky na sobáš, chcela žiť v panenstve. Situácia bola pre ňu obzvlášť ťažká, keďže o ruku ju žiadal napríklad anglický panovník Henrich III. alebo znova Fridrich Barbarossa pre svojho syna. Anežka vtedy požiadala o ochranu pápeža Gregora IX., ktorý zasiahol do týchto sporov. Vďaka nemu mohla Anežka splniť svoj sľub žiť v čistote. V tom čase pricestovali do Prahy františkáni. Od nich sa dozvedela od duchovnom živote, ktorý viedla v Assisi sv. Klára. Jej príklad ju očaril. Rozhodla sa nasledovať ju. V rokoch 1232 – 1233 z vlastných prostriedkov zriadila v Prahe nemocnicu sv. Františka a tiež ženský kláštor sv. Františka. Na Turíce – 11. júna 1234 doň aj sama vstúpila a zložila slávnostné sľuby chudoby, čistoty a poslušnosti. Sestry v kláštore žili chudobne, bez akéhokoľvek súkromného majetku, všetko mali spoločné. Anežka sa stala predstavenou a spolu so sv. Klárou sa snažili o schválenie novej rehole, čo aj zanedlho dosiahli. Anežka aj v kláštore pokračovala v živote plnom lásky k Bohu a blížnym. Nadovšetko si uctievala tajomstvo Eucharistie a Pánovho kríža. Takisto mala v úcte Pannu Máriu, najmä tajomstvo Zvestovania. Vytrvalo sa modlila za českých panovníkov a spolupracovala aj s pápežmi. V posledných rokoch života znášala Anežka s hlbokým pokojom a odovzdane mnohé bolesti, ktoré ju trápili nielen fyzicky, ale najmä duševne. V krajine nastali konflitky, následne na to anarchia, ale aj prírodné katastrofy, ktoré spôsobili biedu a dražobu. Anežka zomrela v chýre svätosti 2. marca 1282 vo svojom kláštore. Na jej príhovor sa stali mnohé zázraky. Oficiálne však bola uznaná za blahoslavenú až za čias pápeža Pia IX. v roku 1874. Za svätú ju vyhlásil pápež Ján Pavol II. 12. novembra 1989 vo Vatikánskej bazilike. Zdroj:www.životopisysvatych.sk

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
x-registered-members
x-involved-communities
x-involved-families
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
contact-informations