Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Back

Z dnešného evanjelia

Choď sa najprv zmieriť so svojím bratom /15. 3. 2019/

„Ježiš povedal svojim učeníkom: „Ak vaša spravodlivosť nebude väčšia ako spravodlivosť zákonníkov a farizejov, nevojdete do nebeského kráľovstva.“ Biblická archeológia nám podáva svedectvo o tom, že farizeji a zákonníci tvorili akúsi náboženskú elitu Izraela. Byť farizejom, to čosi v očiach prostých veriacich znamenalo. Možno by sme to aspoň približne mohli prirovnať k úcte, ktorú jednoduchí ľudia preukazujú kňazovi alebo rehoľníkovi. Farizeji a zákonníci sa snažili dodržiavať prikázania Mojžišovského zákona a to veľmi prísne. Keby sme my s takou horlivosťou zachovávali cirkevné prikázania a predpisy, matka cirkev by mohla byť na nás hrdá. Ale toto všetko sa dialo drezúrou. Títo ľudia neboli vnútorne spravodliví, oni len konali ako spravodliví ľudia. V spravodlivosti, ktorú Kristus požaduje a zároveň umožňuje ide o vnútornú zmenu človeka. „Tým, ktorí ho prijali dal moc stať sa Božími deťmi.“ Tá väčšia spravodlivosť, ktorú Ježiš vyžaduje, spočíva v našej odovzdanosti. Dať Bohu, čo je Božie. Človek je určený, aby sa stal Božím obrazom a teda patrí Bohu, je Božím vlastníctvom. Dať sa Bohu, to je súčasne víťazstvo nad sebou samým. Dať sa Bohu a zároveň prijať Boha v osobe Ježiša Krista. „Počuli ste, že otcom bolo povedané: ,Nezabiješ!' Kto by teda zabil, pôjde pred súd. No ja vám hovorím: Pred súd pôjde každý, kto sa na svojho brata hnevá. Kto svojmu bratovi povie: ,Hlupák,' pôjde pred Veľrada. A kto mu povie: ,Ty bohapustý blázon,' pôjde do pekelného ohňa.“ Boh vyžaduje úctu k človeku. Aj toto vyplýva z nášho predurčenia. Človeku ako Božiemu obrazu patrí úcta. Boh, jeho Stvoriteľ, má nesmiernu úctu voči svojmu človeku. Nielen dokonaná vražda patrí pred súd, ale už dobrovoľne živená nenávisť patrí pred súd. Povedať niekomu: „ty bohapustý blázon“ je niečo také, ako zobrať mu vieru v Boha, ktorý ho miluje a chce spasiť. Je to opak toho, ako sa Boh díva na človeka. „Keď teda prinášaš dar na oltár a tam si spomenieš, že tvoj brat má niečo proti tebe, nechaj svoj dar tam pred oltárom a choď sa najprv zmieriť so svojím bratom; až potom príď a obetuj svoj dar.“ Prístup k Bohu majú len ľudia so zmiereným srdcom. Len tí, ktorí nikoho nevylučujú ani zo svojej a ani z Božej lásky. Ktorí súhlasia s tým, že On chce spasiť všetkých ľudí. Boh neprijme ani obetu ľudí, ktorí nechcú odpustiť. Možno i preto sa často necítime Bohom prijatí, že si túto Božiu požiadavku zmierenia vážne k srdcu neberieme. „Pokonaj sa včas so svojím protivníkom, kým si s ním na ceste, aby ťa protivník nevydal sudcovi a sudca strážnikovi a aby ťa neuvrhli do väzenia. Veru, hovorím ti: Nevyjdeš odtiaľ, kým nezaplatíš do ostatného haliera." Pokonaj sa včas, kým je ešte čas. Neodpustené veci vedia vyvolať veľké psychické tlaky v človeku, ktoré často vedú až k fyzickým ochoreniam. Spomínam si na prípad ženy, ktorej lekári zistili rozsiahle metastázy. Od onkológa dostala zalepenú obálku pre obvodného lekára. Bola zvedavá, čo jej našli a obálku otvorila. Našla tam hroznú diagnózu a blízku smrť. Keď si to uvedomila, začala sa možno po mnohých rokoch znovu modliť. Pri modlitbe dostala vnuknutie, ktoré ju viedlo k tomu, aby sa snažila zmieriť s Bohom i s ľuďmi. Chodila po dedine a prosila o odpustenie tých, ktorým ublížila, alebo o zmierenie tých, ktorí ublížili jej. Výsledok bol veľmi zaujímavý. Metastázy zmizli a ona po dvojročnej invalidite mohla znovu nastúpiť do práce. Aj toto je sila a dôsledok odpustenia a zmierenia. Zdroj:www.frantiskani.sk

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
x-registered-members
x-involved-communities
x-involved-families
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
contact-informations