Náboženský život v dejinách Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom sčítaní obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011 sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Back

Životopisy svätých

Bl. Dodo, pustovník /30. 3. 2019/ * ? † 30. marec 1231 Asch, Frízsko

Bl. Dodo, pustovník Blahoslavený Dodo, mnich kláštera norbertanů v Hascha ve Frízsku, zemřel 1231 zavalen zříceninami jedné staré budovy. Když mu svlékli hábit, uviděli otevřené rány na jeho rukách, nohou a boku podobné pěti ranám Kristovým. Pravděpodobně je měl od svého mládí. Neznáme povahu těchto ran ani dobu, kdy se objevily. March 30th marks the commemoration of the death of Blessed Dodo the Hermit in 1232. After his father’s death his surviving relatives pressed him to marry. Later, when his wife had entered a convent, he renounced the world and became a Premonstratensian lay-brother at Mariangaarde where St. Siard was then abbot. Because of his great love of solitude he was given permission to live as a hermit. He spent his days in extraordinary acts of penance and mortification; eating only one meal a day and nothing at all on Fridays. For his bed he used a straw mat and a plank of wood. His days were spent on his knees in prayer. He preached particularly against the ‘vendetta’ that was then much a part of the pagan culture of the Frisians. At his death, cause by the collapse of his cell, he was found to have received the stigmata, the five wounds of Christ, upon his body. There is therefore considerable debate as to whether he received this singular privilege of grace before the more famed saint of Assisi.

By Jana Sakalová

28/03/19 22:45

978 Views, 0 Comments