Svätá Gemma Galgani, mystička /11. 4. 2019/ * 12. marec 1878 Camigliano pri meste Lucca, Taliansko † 11. apríl 1903 Lucca, Taliansko Význam mena: drahokam (lat.)

Svätá Gemma Galgani, mystička Sv. Gemma Galgani sa narodila 12.marca 1878 v jednej talianskej dedinke pri meste Lucca. Jej matka Angela bola veľmi nábožná a svoje deti od malička vychovávala v náboženskom duchu. Gemmu to poznačilo na celý život, modlitbu si už v detskom veku veľmi obľúbila. Keď však mala sedem rokov, matka ochorela na tuberkulózu a zanedlho zomrela. Ako deväťročná Gemma pristúpila k prvému sv. prijímaniu. Navštevovala školu sestier sv. Zity, bola veľmi obľúbená medzi učiteľmi aj spolužiakmi. Bola tichšej povahy, ale stále mala na perách úsmev. Bola veľmi dobrou žiačkou, no dlhá choroba jej prekazila ďalšie štúdiá. Musela zostať pripútaná na lôžko a aj po vyliečení ostala veľmi zoslabnutá a nemohla sa vrátiť späť k štúdiu. Začala sa teda starať o domácnosť. Po čase, keď mala 19 rokov, jej zomrel otec. Zomrel úplne chudobný a čo po ňom zostalo, zhabali exekútori. Deti teda museli odísť k príbuzným. Gemma sa dostala k tete do Camaiore, no nevydržala tam dlho. Tetin život ju totiž odvádzal od Ježiša, teta bola až príliš spoločenská. Gemma ju požiadala, aby sa mohla vrátiť domov do Luccy. Vrátila sa do spustnutého domu. Tam však ochorela – zakrivila sa jej chrbtica, ochrnula na nohy, stratila sluch a vypadali jej vlasy. Nikto jej nevedel pomôcť. Až príhovor k ctihodnému Gabrielovi Possentimu pomohol a ona bola zázračne uzdravená. Z vďačnosti sa Gemma rozhodla vstúpiť do kláštora. No neprijali ju, aj napriek viacerým pokusom. Gemma si potom uvedomila, že Božia vôľa bude zrejme iná, a tak žila naďalej v rodičovskom dome. 8. júna 1899 dostala stigmy. Každý štvrtok večer potom upadala do extázy. Popritom sa rany obnovili. Krvácali zvyčajne do piatku poobedia alebo až do soboty rána. Potom sa zatvorili a na ich mieste zostali len biele jazvy. To sa opakovalo tri roky. Keď tento jav prestal, na miestach stigiem jej až do smrti zostali biele jazvy. Okrem toho bola aj mysticky bičovaná – na jej tele sa zjavovali rany, ktoré Ježiš dostal pri bičovaní. Trpela aj bolesti tŕňovej koruny, prežívala Kristovu agóniu, znášala ťarchu jeho kríža. Po čase sa zoznámila s istou rodinou Gianniniovcov. K nim potom chodievala častejšie na návštevy, až sa tam nakoniec úplne presťahovala. Mali jedenásť detí a Gemmu prijali ako svoju vlastnú. Tam zostala až do smrti. Gemma veľmi trpela aj duchovne. Zažila priame útoky diabla. Ten ju často aj fyzicky napádal, zjavoval sa jej v príšerných podobách, trhal jej vlasy, hádzal ju o zem. Spočiatku sa veľmi bála, no neskôr, na príhovor ct. Gabriela Possentiho, dokázala odolať a neskôr sa už ani nebála. Na druhej strane často sa jej zjavoval jej anjel strážny, ktorého pokladala akoby za člena svojej rodiny. Často po ňom posielala listy alebo ústne odkazy pre svojho spovedníka pasionistu o. Germana do Ríma. V januári roku 1903 dostala tuberkulózu. Začala veľmi rýchlo chradnúť, až vychudla na kosť a kožu. Popritom znášala aj duchovné utrpenia – znova útoky zlého ducha, ale aj duchovnú opustenosť, samotu. Všetko to však obetovala Bohu. Zanedlho, 11. apríla 1903, ticho zomrela s úsmevom na perách. Mala dvadsaťpäť rokov. Bol pri nej miestny farár. Za blahoslavenú bola vyhlásená v roku 1933 a za svätú 2. mája 1940. Je patrónkou v pokušení diabla a takisto patrónkou sirôt. Zdroj:www.životopisysvatych.sk