Aby zhromaždil vedno rozptýlené Božie deti /13. 4. 2019/

Ľudia si často kladú otázku: Muselo sa to stať? Jedni na to povedia, že to bol osud, iní povedia, že tak to bolo od večnosti určené Bohom. Áno, Boh od večnosti vie všetko. Nie je však tyran, násilník, ale je to Boh lásky. Človeku dal preto dar rozumu a slobodnej vôle, a preto o svojom živote rozhoduje človek sám. Boh však od večnosti vie, ako sa človek rozhodne. Takto sa dívame aj na počínanie Kajfáša. Po vzkriesení Lazára si Ježiš získal veľa stúpencov. Mnoho Židov bolo prítomných pri vzkriesení, pretože boli potešiť Máriu a Martu, sestry Lazára, keď prišiel Ježiš a pred ich očami prejavil svoju moc. Aj veľrada sa týmto zapodievala na svojom zasadaní, pretože majú strach o svoju moc, čo však nepovie nikto z nich, ale chcú svoj problém obrátiť iným smerom. Boja sa, aby tento Ježiš neviedol otvorené povstanie proti Rimanom a tí by Jeruzalem zničili. Je to paradox, že práve oni po takomto revolucionárovi túžili, že ich oslobodí od nenávidených Rimanov. Teraz je tu, ale oni ho neprijímajú, a to len pre svoju pýchu, lebo Ježiš nestojí na ich strane a počína si opačne, ako čakali. Túto situáciu v synedriu využije práve Kajfáš, ktorý bol v tom roku veľkňazom, teda priateľom Rimanov, pretože to bola doba korupcie a ten im povedal: „Vy neviete nič. Neuvedomujete si, že je pre vás lepšie, ak zomrie jeden človek za ľud, a nezahynie celý národ" (Jn 141,49-50). S trpkou iróniou opisuje evanjelista veľkňaza Kajfáša ako politického vodcu židovského národa. S obavou pozoruje, že pôsobenie Krista vyvoláva u ľudí pre nich neprijateľné hnutie, ktoré sa môže otvorene postaviť aj proti nemu. Vysvetlí ostatným, čo by prípadne nasledovalo: Prišli by tým o slobodu, chrám i svoje príjmy. Výrokom – vy neviete nič – ktorým napomína nerozhodné synedrium, dotýka sa sám seba, pretože ani on nevie, že smrť Krista, o ktorú sa usiluje, zničí starý Izrael, jeho zákon a zmluvu, a tak sa vytvorí nový Izrael a Nová zmluva, čiže Nový zákon. Môžeme povedať, že Kajfáš v tejto chvíli nevedomky prorokuje, že Ježiš nezomrie len za národ, ale za celé ľudstvo, aby zhromaždil roztratené ovce do jedného stáda. Vieme, že Ježiš sa nestal obeťou náhody a že jeho ukrižovanie a smrť nebola len obyčajná poprava, omyl a podobne. Aj keď si všetci mysleli, že oni majú na tom podiel, nepomysleli na to, že toto je smrť, ktorá vykupuje, po ktorej ľudstvo cez prorokov toľko volalo a prosilo. Vieme, že za počínaním všetkých, ktorí sa pričinili o Ježišovu smrť, či to bol Judáš, ktorý zradil, Kajfáš a Annáš, ktorí žiadali od Piláta smrť pre Krista, či to bol Pilát, ktorý vyniesol rozsudok a umyl si ruky, či to bol zvedený zástup na Pilátovom nádvorí – títo všetci boli v rukách Božích a plnili to, čo sa skrýva za slovami: Dal svojho Syna ako výkupnú obeť za všetkých. Vidíme aj to, že Ježiš sa nebránil zatknutiu, ani odsúdeniu, a to len preto, že svoje odsúdenie a smrť prijímal dobrovoľne už dávno predtým, než sa tieto udalosti začali. Vôľa nebeského Otca a neodvolateľný súhlas Krista urobili jeho popravu na kríži vykupiteľským činom .Všetko bolo v pláne Boha. A na svoje vykupiteľské poslanie použil aj ľudí. S touto myšlienkou vstúpime do budúceho týždňa, ktorý voláme aj Svätým týždňom, pretože tieto udalosti sú pre nás stále živé a aktuálne. Uvedomme si, že sme v rukách Božích. Nielen vtedy, keď sa máme zle, ale i vo chvíľach radosti. Sami rozhodujeme o pokračovaní nášho života po smrti a bude to stav blaženosti alebo zatratenia. Neveríme v náhodu alebo osud. Veríme v spravodlivosť Božiu. Amen. Zdroj:www.evanjelizacia.eu