Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Back

Z dnešného evanjelia

Tak je napísané, že Mesiáš bude trpieť a tretieho dňa vstane z mŕtvych /25. 4. 2019/

Iste nik nepochybuje, že pri súdnom pojednávaní zohrávajú veľkú úlohu svedkovia. Svojou výpoveďou môžu do procesu priniesť nové svetlo a objasniť mnohé nepoznané skutočnosti. A pretože majú veľkú zodpovednosť, sudca ich vyzýva, aby hovorili len a len pravdu, lebo svojou krivou výpoveďou by mohli ublížiť nevinnému človekovi a spôsobiť niekomu nešťastie. V dnešnom evanjeliu odznela Ježišova výzva. Adresuje ju apoštolom, pretože sú svedkami jeho zmŕtvychvstania. Ich svedectvo je také dôležité, že na ňom bude záležať, či svet skutočnosť Ježišovho zmŕtvychvstania prijme alebo odmietne. My si s odstupom času uvedomujeme, že apoštoli to nemali vôbec ľahké. To, čo sa udialo s Ježišom, prevyšovalo ich ľudské chápanie. Otvorene sa priznali, že spočiatku ani sami tomu neverili, a taká bola aj ich reakcia na správu žien, že Ježiš žije. Potrebovali Ježiša vidieť, jesť s ním, dotknúť sa ho, prezrieť si jeho rany. Zároveň zistili, že zmŕtvychvstalý Ježiš má oslávené telo, a teda už nepotrebuje dvere, nemusí jesť, spať, oddychovať… O tejto skutočnosti jednoducho museli svedčiť, lebo od nej záležalo všetko: nádej i budúcnosť celého ľudstva a sveta. Aby ich ohlasovanie bolo čo najdokonalejšie, Ježiš im odhalil zmysel Písiem, dal im moc odpúšťať hriechy, uzdravovať, kriesiť mŕtvych… Apoštoli vyzbrojení mocou sa rozpŕchli po celom vtedajšom svete a plnili si poslanie, ktoré im Ježiš zveril. Práve vďaka ich svedectvu sme aj my uverili a v tejto viere sme našli zmysel svojho života. Naša viera stojí na Ježišovom zmŕtvychvstaní. Dajme ale pozor! Túto vieru si nesmieme nechať iba pre seba, nesmie sa stať iba našim bohatstvom, zatvoreným v srdci ako v trezore. Posolstvo o živom Ježišovi je univerzálne a patrí všetkým, najmä tým, ktorí ešte neveria alebo sú malomyseľní. Zaväzujeme sa k tomu pri každej svätej omši: Smrť tvoju, Pane, zvestujeme a tvoje zmŕtvychvstanie vyznávame, kým neprídeš v sláve! To nás nabáda, aby sme aj my, tak ako apoštoli, ukazovali svetu, že Ježiš je živý. Nech nás povzbudí príklad futbalového kráľa Pelého. Reportéri denníka New York Times pýtali sa ho na jeho vieru. On odvetil: „Som veriaci, áno, ja som kresťan-katolík, moje deti sú tiež pokrstené a vychovávam ich v katolíckej viere.“ Povedzte, nie je to sympatické? Pelé je hrdý na svoju vieru a je presvedčený, že práve ona mu dáva silu, potrebnú pre šport aj pre čnostný a príkladný život. Iste si uvedomujeme, že byť svedkom Kristovho zmŕtvychvstania, nie je ľahké. Keď nás ale Ježiš poveril takouto zodpovednosťou, dal nám aj silu, aby sme to dokázali. Posilňuje nás sviatosťou Birmovania a Eucharistie. Spytujme si dnes svedomie, ako prežívam svoju birmovku. Žijem ako dospelý člen Cirkvi s vedomím, že som Ježišovým svedkom? Je Eucharistia pre mňa posilnením, vďaka ktorému dokážem ukazovať Krista tomuto svetu? Vidí moje okolie, že som Ježišovým učeníkom? Ale ešte čosi treba dodať. Milí rodičia a starí rodičia! Aj v tomto roku sa Vaše deti a vnúčatá pripravujú na prijatie týchto sviatostí. Majú sa stať Kristovými svedkami. Pomáhate im v tejto príprave? Vydávate im živé svedectvo viery? Vidia na vás, že tieto sviatosti vám naozaj čosi dali? Všetci spoločne sa dnes upevnime vo veľkej dôvere v Krista. On je s nami, pomáha nám a posilňuje nás, aby sme dokázali žiť ako jeho svedkovia a za to nám sľubuje večnú odmenu. Zdroj:www.trojica.sk

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
x-registered-members
x-involved-communities
x-involved-families
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
contact-informations