Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Back

Životopisy svätých

Svätý Peregrinus (Pellegrino) Laziosi, rehoľník /1. 5. 2019/ * 1265 Forli, Taliansko † 1345 tamtiež Význam mena: pútnik (lat.)

Svätý Peregrinus (Pellegrino) Laziosi, rehoľník Patrón rodičov detí, šestonedieľok; pri rakovine, reume, dne, zlomeninách nôh a proti moru Peregrinus Laziosi sa narodil vo Forli (Taliansko) v šľachtickej rodine asi v roku 1265. Ako mladík bol aktívnym politikom a členom zoskupenia, ktoré brojilo proti pápežovi. Počas jedného povstania Peregrinus udrel do tváre sv. Filipa Beniziho, ktorého poslal pápež, aby zmieril obe strany. Sv. Filip vtedy nastavil aj druhé líce. Peregrina sa to tak dotklo, že sa zahanbil, oľutoval svoj čin a obrátil sa na kresťanskú vieru. Odišiel do Sieny a vstúpil do kláštora servitov. Nikdy sa nestal kňazom, bol jednoduchým bratom. Snažil sa žiť názov svojej rehole – serviti – služobníci. Modlil sa, postil, ochotne slúžil bratom, usilovne vykonával zverené práce. Neskôr (asi v r. 1315) na príkaz predstavených založil kláštor vo svojom rodnom meste Forli. Tu zostal až do smrti. Hovorí sa, že tridsať rokov si vôbec nesadol, zachovával mlčanie, nakoľko to bolo možné, a samotu. Vo Forli dostal rakovinu, zasiahla mu nohu. Lekári nariadili amputáciu. Peregrinus strávil nasledujúcu noc v modlitbe. Ráno bola noha zdravá. Zvesť o tomto zázraku sa rýchlo rozšírila. Mnohí ho navštevovali s prosbou o pomoc. Vďaka jeho pôsobeniu sa veľa ľudí obrátilo k Bohu. Peregrinus zomrel asi v roku 1345. Za svätého ho vyhlásil pápež Benedikt XIII. v roku 1726. Zdroj:www.životopisysvatych.sk

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
x-registered-members
x-involved-communities
x-involved-families
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
contact-informations