Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Back

Z dnešného evanjelia

Otec miluje Syna a dal mu do rúk všetko /2. 5. 2019/

Drahí bratia a sestry, prihováram sa Vám všetkým, ale zvlášť tým, ktorí sa chcú užšie, pevnejšie a výraznejšie zasvätiť Božiemu Kráľovstvu svojimi sľubmi v terciarskej rodine. Naša regula a aj regula tretieho rádu je vlastne sv. Evanjelium. Preto sme zvlášť pozvaní venovať sa štúdiu a nasledovaniu Ducha Sv. Písma. Vaše zasvätenie je tiež pozvaním k výraznejšiemu vydávaniu svedectva a výraznejšiemu apoštolátu. Budete sľubovať, že budete žiť podľa Evanjelia. Čo je to Evanjelium? Je to radostná zvesť o Božej Lásky. Apoštolát je svedectvo o tejto Božej láske. Svedectvo o tom,: „aké veľké veci nám urobil Pán. Aby sme si uvedomili tie veľké veci, všimnime si ako mohutné pôsobil Duch Svätý v srdciach apoštolov. V Skutkoch apoštolských vidíme apoštola Petra, ktorý sa kedysi zľakol slúžky a zaprel Pána Ježiša, ako teraz neohrozene vydáva svedectvo o Ježišovi pred Veľkňazom a Veľradou. Veľmi správne ukazuje, čo je to poslušnosť v Duchu evanjelia a aké veľké jej ovocie. Keď mu Veľkňaz povedal: „Nezakázali sme vám prísne vyučovať v tomto mene? A hľa celý Jeruzalem ste zaplnili svojím učením a chcete na nás uvaliť krv toho človeka!" Ukazuje, že kresťanská poslušnosť nespočíva v tom, aby sme poslúchali každého na slovo. Poslušnosť nie je ovocím strachu. Poslušnosť nie je zbabelosťou. Každému jednému dáva Peter veľmi múdru odpoveď: „viac treba poslúchať Boha ako ľudí. Boh našich otcov vzkriesil Ježiša, ktorého ste vy zavesili na drevo a zabili. Jeho Boh svojou pravicou povýšil za Vládcu a Spasiteľa, aby dal Izraelovi milosť obrátenia a odpustenie hriechov. Svedkami týchto udalosti sme my a Duch Svätý, ktorého Boh dal tým, čo ho poslúchajú". Teda kresťanská poslušnosť je predovšetkým poslušnosť Bohu a ľuďom len natoľko nakoľko sa neodchyľujú od poslušnosti Bohu. Nemôžem poslúchať ľudí proti Bohu. Samozrejme i vo veciach viery je disciplína. Boh ma postavil pod poslušnosť predstaveným, ktorý mi majú pomáhať na ceste hľadania. A ak sa z lásky k Ježišovi zrieknem svojej ľudskej vôle, pripravujem sa tým na dokonalú poslušnosť, ktorú žijú nebešťania. Svedectvom správne žitej poslušnosti je Boží Duch. Boh dáva svojho Ducha tým, ktorí ho poslúchajú. Ak ma poslušnosť nevedie k tomuto posilneniu života mocou a Duchom Božím, potom sa nejedná o správnu poslušnosť. Prítomnosť Ducha Svätého vo svojom živote poznám predovšetkým podľa jeho ovocia. Ovocie Ducha, je však láska, radosť, pokoj a šťastie. Ježiš povedal Nikodémovi: „Kto prišiel zhora, je nad všetkými; kto je zo zeme, je pozemský a hovorí pozemský. Kto prišiel z neba, je nad všetkými a svedčí o tom, čo videl a počul, lenže nik neprijíma jeho svedectvo, kto prijíma jeho svedectvo, potvrdzuje, že Boh je pravdivý." Ježiš k nám hovorí ako pravdivý svedok, ako ten, kto prišiel zhora, ako ten, kto svedčí o tom, čo videl a počul. Do Ježišovho človečenstva sa prelieva večné poznanie druhej Božskej osoby, aby nám svojimi ľudskými ústami a našou ľudskou rečou vyrozprával o tom, čo videl ä čo počul. Ak prijímame jeho svedectvo, potvrdzujeme tým, že Boh je pravdivý. Vzdávame tým úctu Bohu. Ježiš je Pravdou, ktorú vypovedal Boh, ktorú zjavil Otec. Ježiš vydáva svedectvo o pravom Bohu a súčasne aj o pravom človeku. Ježiš vydáva pravdivé svedectvo o veciach nebeských aj pozemských. Ježiš je naozaj Pravda. „Lebo ten, koho poslal Boh, hovorí Božie slovo, pretože Boh dáva Ducha bez miery." Ježiš je ten, koho posiela Boh. Ježiš je ten, ktorý má plnosť Božieho Ducha. Preto hovorí Božie Slovo, aj keď toto Božie Slovo zaznieva skrze jeho ľudské ústa. „Otec miluje Syna a všetko mu dal do rúk." Už včera sme mohli rozjímať počuť aký úžasný vzťah lásky je medzi Otcom a Synom. Aj dnes nám Ježiš potvrdzuje: „Otec miluje Syna a všetko mu dal do rúk." Ježiš po svojom zmŕtvychvstaní potvrdzuje: „Daná mi je všetka moc na nebi i ne zemi.." „Kto verí v Syna má večný život ale kto neverí Synovi, neuzrie život, ba Boží hnev na ňom spočinie.." Bratia a sestry, je veľmi dôležité, aby sme verili v Syna, teda vo fakt druhej Božskej osoby, ktorá sa pre nás a pre našu spásu stala človekom. Totiž len fakt Vtelenia nám zjavuje veľkosť Božej Lásky. Keď neuznáme tento vrcholne pravdivý čin Božej lásky, nepoznáme Boha ako lásku, neprenikneme do poznania Božej lásky. Boží Syn je Pravdou, pred ktorou sme vyzvaní skloniť sa. On je Božím prejavom Lásky voči nám. Keď v neho verím už mám večný život. Ale kto neverí Synovi, neuzrie život, ba Boží hnev na ňom spočinie. Neuveriť v Božiu Lásku, ktorá sa zjavila v jeho Synovi, je najťažšou urážkou tejto Lásky. Zdroj:www.frantiskani.sk

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
x-registered-members
x-involved-communities
x-involved-families
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
contact-informations