Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Back

Z dnešného evanjelia

Toľký čas som s vami a nepoznáš ma?! /3. 5. 2019/

Bratia a sestry, je veľkou radosťou pre rodičov pozrieť sa do tváre svojho dieťaťa a vidieť v nej aj svoju tvár. Keď drží otec v náručí syna, mimovoľne hľadáme podobnosť čŕt, neskôr aj charakterov. Náš ľudský zrak to všetko chce prenikať. Jednoducho: chceme vidieť. Aj apoštoli chceli vidieť Otca. A Ježiš začudovane odpovedá: „Filip, toľký čas som s vami a nepoznáš ma? Kto vidí mňa, vidí Otca..." (Jn 14,9). Tento úryvok z Jánovho evanjelia obsahuje opäť jedno až `úsmevné` miesto - nedorozumenie v dialógu medzi Ježišom a jeho učeníkmi. Ježišove myslenie je radikálne iné. Znova sa míňa so svojím okolím. Prevyšuje krátkozrakosť ľudských nápadov. Filip sa iste pýtal úplne úprimne - až prostoreko. Ale.... najlepšie bude, ak sa na chvíľu oblečieme „do kože" Filipa a predstavíme si, ako aj nás oslovuje Ježiš menom a pýta sa: „Tak dlho si so mnou a nepoznáš ma?" Naozaj, tak dlho si už s nami Pane - roky, desaťročia... Tak dlho sa už k tebe modlíme, snažíme sa s tebou komunikovať, prosiť ťa.... Mnohí z nás by mohli osobne vyznať svoju osobnú skúsenosť s Kristom, a napriek tomu ho ešte nepoznáme, pochybujeme... Chceme vidieť Otca, akoby by nám Syn nestačil. A to je ten menší problém nášho vzťahu. Zvlášť v 90-tych rokoch minulého storočia, sa v našom životnom priestore začali ako huby po daždi objavovať firmy typu „Otec & syn". To, čo je v západných ekonomikách už desaťročná i viacročná tradícia. Otec a syn - kontinuita života, myšlienok, práce... Aká prirodzená záležitosť. Celkom blízko nás. Niečo podobné, ale v úplne inej kvalite vzťahu nám dnes predkladá Ježiš. Aj naša kvalita vzťahu k Ježišovi je postavená na pochopení vety: „Kto vidí mňa, vidí Otca." Všimnime si, že všetko, čo podniká Ježiš, to buduje v srdciach ľudí a neviaže len na svoju osobu. Neustále hovorí o Otcovi. A vždy cítime vrúcnosť vzťahu medzi ním a Otcom - cítime to v jeho slovách, postojoch. Celý život Otca je určovaný jednotou so Synom a naopak. Dnešný deň je nová výzva našej viery. Viery, ktorá prekoná parciálnosť na osoby, ale ktorá je vierou v Trojicu - vo vzťahu, ktorý plodí lásku. Kto miluje, je veľmi blízko, aby videl viac ako videl Filip. Aby videl v Synovi Otca. Aby nebol zvedený pokušením našej skúsenosti, ktorá nám predkladá vzťah otca a syna ako boj, konkurenciu, ba niekedy aj nenávisť. Ježiš predniesol apoštolom i nám, ďalšiu lekciu evanjelia, ktorá má pre nás zásadný význam. Veď vzťah Otec - Syn je večný, a my sme povolaní žiť jeho obraz už tu na Zemi. Vzťah otec - syn je pre každého z nás existenciálny. V určitom zmysle: určuje celý náš život. Nebojme sa prijať toto tajomstvo vzťahu Otca a Syna, lebo len ten nás naučí správne žiť svoje otcovstvo i synovstvo. Veď každý z nás je otec i syn. Ak to tak nie je, je pred nami ešte dlhá cesta... Dnes mimoriadne prajem všetkým otcom i synom jednotu, ktorú dnes predstavil Ježiš. Jednotu, ktorá je svedectvom vzťahu. Amen. Zdroj:www.evanjelizacia.eu

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
x-registered-members
x-involved-communities
x-involved-families
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
contact-informations