Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Back

Životopisy svätých

SV. IGNÁC LAKONSKÝ rehoľník /11. 5. 2019/ (1701 - 1781)

SV. IGNÁC LAKONSKÝ rehoľník Pochádzal zo Sardínie, kde sa narodil 17. nov. 1701 v obci Láconi ako druhý z deviatich detí Mateja Peisa Cadellu. Chudobní rodičia mu dali meno František Ignác Vincent. František nebol zlý chlapec. Už od detstva sa vyznačoval dobrotou a nábožnosťou. Keď dospieval, začal žiť ako askéta: konal skutky pokánia a prísne sa postil. Keď mal 18 rokov, ťažko ochorel. Vtedy urobil sľub, že ak vyzdravie, vstúpi do kapucínskej rehole. Naozaj vyzdravel, ale vyhýbal sa splneniu sľubu. Znovu sa dostal do smrteľného nebezpečenstva a znovu sľúbil, že pôjde ku kapucínom, ak sa zachráni. Ostal nažive a tento raz splnil sľub. Dňa 3. novembra 1721 sa hlásil v kapucínskom kláštore "Buoncammino" v sardínskom hlavnom meste Cagliari. Najprv nechceli splniť jeho žiadosť pre slabú postavu, ale napokon na odporúčanie markíza Aymericha z Františkovej rodnej obce Láconi ho prijali. František Vincent Peis vstúpil do noviciátu 10. novembra 1721. S rehoľným rúchom prijal rehoľné meno Ignác Lakonský (z Láconi). Ku koncu noviciátu ho preložili do kláštora v Iglesias, kde sa stal rozdeľovačom a chodil kveštovať, zbierať almužnu po okolí. Ďalších 15 rokov pôsobil v štyroch iných kláštoroch až ho napokon určili do kláštora Buoncammino v Cagliari, kde kedysi začínal. Tam bol najprv zamestnaný v dielni, kde sa spracúvala vlna a tkalo sa súkno pre rehoľníkov. Od r. 1741 žobral almužnu po meste. Cagliari bolo 40 rokov polom jeho apoštolského účinkovania, konaného s bezhraničnou láskou medzi chudobnými a hriešnikmi. Pre vynikajúce čnosti a pre zázraky, ktoré konal, ho všeobecne nazývali "padre santo" - svätý páter. Túto skutočnosť potvrdzuje aj zachovaný list nemeckého protestantského pastora Jozefa Fuesa, ktorý bol kaplánom nemeckého pešieho pluku v službách sardínskeho kráľa. Protestantský duchovný písal svojmu priateľovi v Nemecku: "Vidíme tu každý deň žobrať po meste žijúceho svätca, ktorý je kapucínskym rehoľným bratom a viacerými zázrakmi si získal úctu svojich krajanov". V r. 1779 Brat Ignác Lakonský oslepol. Odvtedy ho už neposielali po žobraní. Zúčastňoval sa však na spoločnom živote a starostlivo dodržiaval denný poriadok vrátane kajúcnych úkonov rehoľnej disciplíny. Takto vytrval až po deň smrti 11. mája 1781. Poníženého sardínskeho kapucína vyhlásil za blahoslaveného pápež Pius XII. v júni 1940. Ten istý pápež ho vyhlásil za svätého v októbri 1951. Zdroj:Literatúra: ONDRUŠ, R.: Blízki Bohu i ľuďom 4. Priatelia dobrej knihy Trnava 1992.

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
x-registered-members
x-involved-communities
x-involved-families
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
contact-informations