Bl. Giles of Santarem – Egídius Portugalský /14. 5. 2019/ * 1184, Coimbra, Portugalsko † 14. máj 1265, Santarem, Portugalsko

Bl. Giles of Santarem – Egídius Portugalský Toľko romantických legiend sa prelína s príbehom blahoslaveného Gilesa, že je ťažké vidieť ho v nich iba ako samotného muža, ktorý sa stal blahoslaveným. Jeho život však, dokonca aj zbavený legendy je však príbehom triumfu božej milosti v duši človeka. Blahoslavený Giles zo Santarem sa narodil vo Vouzella, neďaleko mesta Coimbra, v Portugalsku, okolo roku 1184. Často sa stretávame aj s menami Egídius Portugalský, Giles z Vouzella. Jeho otec, Rodrigues de Vagliaditos, bol guvernérom mesta Coimbra a poradcom portugalského kráľa Sancha I. Veľkého. Jeho otec chcel, aby Giles vstúpil do zasväteného života a odmalička ho určil na kňazstvo, dokonca i samotný kráľ mu ochotne a štedro nadeľoval duchovné i hmotné dary už ako dieťaťu, no Giles samotný chcel študovať medicínu. Bol vysvätený už v ranom veku, ale s žiadnym dobrým úmyslom, lebo v kňazstve videl len šancu na ovládanie iných a moc. Svojím vplyvom na otca získal množstvo bohatých darov, ktoré hriešne použil na upevnenie svojej sily a potešenia. Po dlhšom štúdiu filozofie v Coimbre, Giles si presadil svoj úmysel a odišiel študovať medicínu do Paríža. Keďže bol vynikajúcim študentom, rýchlo sa rozvíjal vo svojom zvolenom odbore medicíny. Umenie liečiť bolo v tej dobe často spojené s vyvolávaním duchov a čiernou mágiou. Zanedbával svoje kňazské povinnosti a bol naklonený iba potešeniam života. Giles žil skrz naskrz ako bezbožný mladík hľadajúci potešenie, ktorý vyrazil do práce v Paríži, aby dosiahol vyšších stupňov v medicíne. Na radu podozrivého cudzinca ktorého stretol na ceste do Toleda, stal sa študentom čierneho umenia a mágie. Podľa legendy stretol samotného diabla a podpísal s ním zmluvu, v ktorej on prisľúbil diablovi svoju dušu na výmenu za všeobecné vedomosti v medicíne. Zmluvu podpísal Giles vlastnou krvou. Nato strávil sedem rokov v otroctve svojho zlého pána, učiac sa všetko z jeho zlého umenie. Po získaní najvyšších titulov v medicíne Giles odišiel do vysnívaného Paríža a stal sa úspešným lekárom. Na vrchole svetového úspechu začal mať strašné videnia. Videl sa na cintoríne kláštora, kde sa často zabával s čiernou mágiou a vyvolávaním duchov. Tam uvidel prízrak, ktorý niesol lebku v jednej ruke a v druhej presýpacie hodiny. Prízrak zaklopal na prvý hrob a potom na ďalšie hroby a volal, „Povstaň, verný mních!“ Pri každom predvolaní sa objavil ďalší strašný prízrak, kým z jedného z hrobov neprišla odpoveď. „Giles,“ zvolal diabol „Kto tam nie je?“ Diabol vyvážil presýpacie hodiny vo svojej ruke a zamrmlal, „Je tu ešte niekoľko zrniek piesku, aby si ušiel!“ Po tejto strašnej vízii, hovorí legenda, Giles sa zrútil vyčerpaním zo stavu svojho života, zničil svoje knihy mágie a kúziel, všetky rôzne lektvary a vyrazil na cestu do Coimbry. Keď sa vrátil do Portugalska, prijal habit Dominikánov v novopostavenom kláštore v Palencii približne v roku 1224. Krátko po príchode do Palencie poslali dominikánski nadriadení Gilesa do dominikánskeho kláštora v Scallabis, v súčasnom Santarem v Portugalsku. Tam viedol život modlitby, umŕtvovania, pokánia a po sedem rokov bol trýznený diablom strašnými útokmi kvôli zmluve, ktorú s ním podpísal svojou krvou. Podľa jeho životopisca bol nakoniec satan nútený vrátiť Gilesovu dušu cez jeho vlastný úpis, ktorý mu podpísal a odovzdať ho pred oltár k nohám Panny Márie práve na jej mocný príhovor. Po tejto skúsenosti sa Giles vrátil do Paríža, aby študoval teológiu. Po svojom druhom návrate do Portugalska sa stal slávnym pre svoju zbožnosť a učenie. Dvakrát bol zvolený provinciálom dominikánskeho rádu. Vďaka svojej skromnej službe obklopení svojimi bratmi zomiera v pokoji v Santarem 14. mája 1265. Blahoslavený Giles bol beatifikovaný pápežom Benediktom XIV. 9. mája 1748. Zdroj:www.životopisysvatych.sk