Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Back

Z dnešného evanjelia

Duch pravdy vydá o mne svedectvo /27. 5. 2019/

Čo znamená vydávať svedectvo? V čom mám ťažkosti s vydávaním svedectva a pred kým? Čo získavam vydávaním svedectva? Priamy účastním udalosti... má väčšiu váhu svedectva ako ten, kto vydáva svedectvo ale, že to počul, čítal... Ježiš povedal: „Ale aj vy vydávate svedectvo" (Jn 15,27). Podľa Ježiša máme zaujať úlohu jeho svedkov spolu s Duchom Svätým. Vydávať svedectvo má byť pre nás cťou. Ježiš svojim svedkom nesľubuje pozemské privilégia, priam naopak. Kresťan nesmie byť prekážkou niekomu v nasledovaní Krista. Tí, ktorí nám nevydávajú primerané svedectvo, nesúďme, neodsudzujme, ale budujme v sebe trpezlivosť, dôveru, pokoru, vytrvalosť a iné čnosti. Dajme sa posväcovať. Nech je naše svedectvo o Ježišovi. Čím viac od nás svet očakáva svedectvo, tým ochotnejšie, aj keď s obeťami konajme. Tak neopomenieme vydávať svedectvo malými, každodennými skutkami, slovami, správaním... Ježiš čaká na našu odpoveď. Nemožno si pred Božím slovom zapchať uši, nedať odpoveď svojím životom. Boh hovorí ku nám cez hlas nášho svedomia, cez Cirkev, cez ľudí, veci, udalosti. Veľkonočná doba od každého z nás vyžaduje to isté. "Miluj, aby si uveril a uver, aby si miloval!" Počúvať Boha a odpovedať ako Boh žiada od nás v našom svedomí. Ježiš zomrel za naše hriechy. Uvedomujeme si význam a potrebu učiť sa počúvať Boha vo svojom svedomí a správne odpovedať nielen slovami, ale aj myšlienkami a skutkami. Dieťa nepočúva na slová rodičov, snáď reaguje na tretie, štvrté oslovenie. Ako miluje rodičov? Študent nepočúva učiteľa. Môže získať pochvalu? Keď šofér auta nepočúva chod motora svojho auta, môže si auto pokaziť. Športovec bežec sa neriadi výstrelom štartéra, môže sa postaviť na stupne víťazov? A keď na počúvaní v bežnom spoločenskom, športovom, kultúrnom živote záleží, v duchovnom živote by nemalo? Počúvať, aby som si spasil dušu. Počúvať a správne reagovať na kladené požiadavky. Počúvať to znamená pre nás: robiť všetko, aby sme vo svojom živote splnili, čo Boh od nás žiada. „Poď za mnou" (Jn 21,19)! Výzva Ježiša ku každému z nás. Výzva, ktorá nie je ohraničená časom priestorom, miestom, ľuďmi. Mať pravé svedomie. V revue „L Éncyclopedie de la vie pratique" (Encyklopédia praktického života) uvádza, že priemerný človek za 70 rokov svojho života venuje: 8 rokov štúdiu a vzdelávaniu, 9 roky zábave, 3 roky hygiene tela, 6 rokov jedeniu, 5 rokov chôdzi, 11 rokov práci, 4 roky čítaniu, 24 rokov spánku a odpočinku. Máme v každom okamihu žiť s Ježišom. Amen. Zdroj:www.evanjelizacia.eu

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
x-registered-members
x-involved-communities
x-involved-families
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
contact-informations