Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Back

Životopisy svätých

Svätý Bonifác (Winfrid) z Mohuča, biskup a mučeník /5. 6. 2019/ * okolo 675 Kirton (?), Devonshire, Anglicko † 5. jún 754 pri meste Dokkum, Holandsko Význam mena: dobrodinec (lat.) Atribúty: dub, sekera, líška, havran, bič, meč Patrón Anglicka, Durínska, pivovarníkov, brusičov, krajčírov sv. Bonifác vytína odvážne gigantický dub

Svätý Bonifác (Winfrid) z Mohuča, biskup a mučeník Narodil sa okolo roku 675 v Kirtone, ležiacom neďaleko Exeteru, v anglosaskom kráľovstve Wessex, na dnešnom juhu Anglicka. Pokrstený bol ako Winfrid. V mladosti miloval samotu a podľa svojho priania bol vychovávaný v benediktínskom kláštore v Exetere. Prežil v ňom 13 rokov a potom prešiel do kláštora v Nurslingu v Southamptonshirskom grófstve, kde po zložení sľubov prijal habit benediktína. Zároveň začal študovať bohoslovie a až do svojej štyridsiatky sa zameriaval na vedu. Ovládal latinský jazyk a vynikal aj v básnickom umení. Nejaký čas viedol kláštornú školu. Zostavil učebnicu gramatiky a básnickú príručku. Sviatosť kňazstva prijal asi až v tridsiatke. Stal sa horlivým na kazateľnici aj v spovednici. V jeho živote vynikali tri lásky – charakteristické vlastnosti benediktínov: láska k písomníctvu, misionárskej činnosti a rímskemu nástupcovi sv. Petra. Podľa jedných správ dostal meno Bonifác až od pápeža Gregora II. Po štyridsiatke, v roku 716, sa s tromi spoločníkmi vydal hlásať Evanjelium na európsku pevninu do pohanského Frízska. Prišiel ku germánskemu kmeňu na území dnešného Holandska a severozápadného Nemecka. Frankovia tam vládli Frízsom, ktorí sa proti nim búrili a za takejto situácie sa misionárske pôsobenie zdalo byť nemožné. Winfrid sa vrátil do Nurslingu a bol zvolený za opáta. Hodnosti sa však vzápätí zriekol, vymohol u biskupa z Winchesteru menovanie Štefana a sebe povolenie odísť do Ríma. Túžil po pápežovom požehnaní na evanjelizáciu Germánov. Gregor II. ho asi rok nechal pri sebe a v polovici mája 719 ho poveril hlásaním Evanjelia medzi Germánmi a dal mu meno mučeníka Bonifáca. Bonifác aj s rodákom Wilibrordom prišli k Frizsom cez Durínsko a mali pomerne úspech. Potom bol Bonifác poslaný pápežom do Hesenska na strednom Porýní. Tam videl, že je potrebné získať vládnuce kruhy a dosadiť biskupa. Preto sa obrátil na pápeža, ktorý ho pozval do Ríma, aby ho vysvätil za biskupa pre germánske kraje na území terajšieho Nemecka. Došlo k tomu 30. 11. 722. Pápež dal Bonifácovi aj odporúčacie listy pre významného franského majordóma Karla Mertelu, ako aj pre durínske a saské kniežatá. Bonifác potom s pomocou anglosaských duchovných začal zakladať kláštory ako bašty kresťanstva. Znovu sa odobral aj do Hesenska, kde sa mnohí kresťania znovu obracali k poverám, čarodejníctvu a prinášaniu obiet modlám. Dedinčania z Fritzlaru neďaleko Geismaru považovali za hlavné obetné miesto mohutný dub zasvätený hromovládcovi Thorovi. Bonifác rozhodol o jeho podpílení a zoťatí. Ľud s hrôzou čakal, čo sa stane a keď sa Thor voči Bonifácovi ukázal ako bezmocný, prešiel na stranu Bonifáca. Ten z dreva zoťatého stromu ešte postavil aj kaplnku sv. Petra. Potom v Durínsku riešil problémy nedostatočného vzdelania kňazov a ich nedostatkov vo viere. Na Ohre založil dva kláštory na vzdelávanie mládeže. V roku 725 si vyprosil ďalších kňazov a rozšíril počet svojich spolupracovníkov. Pápež Gregor III. v roku 732 vymenoval Bonifáca za arcibiskupa s právomocou svätiť ďalších biskupov. O šesť rokov neskôr navštívil Bonifác Rím tretíkrát a pred návratom na misie ho pápež ustanovil za svojho legáta pre širokú misijnú oblasť. K jeho úlohám potom patrilo aj reformovať franské duchovenstvo a vybudovať cirkevné organizácie v Bavorsku, Hesensku a Durínsku. Bolo to potrebné kvôli miestnym feudálom, ktorí chceli dosadzovať svojich ľudí do cirkevných hodností. Karel Mertel mu bol naklonený len čiastočne a pre cirkevné organizácie podliehajúce Rímu nechcel mať pochopenie. Až po roku 741, keď prevzali vládu jeho synovia, sa podarilo zmeniť situáciu a v roku 743 začať zvolávať cirkevné synody, ktoré pripravili cirkevnú obnovu Franskej ríše. Rozhodlo sa o ustanovení cirkevnej metropoly v Kolíne nad Rýnom a Bonifác sa stal prvým metropolitom. V roku 744 došlo k založeniu významného kláštora vo Fulde, ktorý sa neskôr zaslúžil o pokračovanie Bonifácovho diela. V roku 747 sa Karoloman panujúci vo východných krajoch vzdal vlády v prospech brata Pipina Krátkeho, ktorý potom vládol celej Franskej ríši a k Bonifácovi sa vraj správal zdržanlivo. Ten sa zatiaľ dožil osemdesiatky a odovzdal arcibiskupstvo Lullovi. Misionárska horlivosť ho však neopúšťala a preto navštívil prvé miesta svojho pôsobenia. Pri meste Dokkum pripravoval birmovanie a bol prepadnutý skupinou fanatických pohanov, ktorí zavraždili nielen jeho, ale pobili aj celú skupinu jeho 52 spoločníkov. Kresťania ho prepravili do Utrechtu na území dnešného Holandska, kde ho pochovali v tamojšej katedrále. Jeho ostatky však boli nakoniec opátom Sturmom (pam. 17. 12.) prenesené do kláštora vo Fulde. Zdroj:www.životopisysvatych.sk

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
x-registered-members
x-involved-communities
x-involved-families
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
contact-informations