Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Back

Životopisy svätých

Bl. Mária Terézia de Soubiran La Louve, zakladateľka rádu /7. 6. 2019/ * 16. máj 1834 Castelnaudary, Francúzsko † 7. jún 1889 Paríž, Francúzsko

Bl. Mária Terézia de Soubiran La Louve, zakladateľka rádu Mária Terézia, vlastným menom Sofia, sa narodila 16. 5. 1834 na zámku v Castelnaudary v severovýchodnom Francúzsku ako dcéra baróna. V štrnástich rokoch sa rozhodla pre trvalé Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt Mária Tereza de Soubiran La Louvepanenstvo. Jej strýko Ľudovít de Soubiran viedol družinu Máriiných dcér, ktorú navštevovala. Ním bola tiež poslaná do belgického kláštora v Gente za účelom hlbšieho poznania rehoľného života. Do Francúzska sa vrátila po otcovej smrti a vo svojich 21 rokoch založila spoločenstvo žien, ktoré sa rozhodli pre život v komunite a nazvali sa „Beginage“. Mária však túžila po prísnejších pravidlách v spoločenstve. Za pomoci jezuitu o. Pavla Ginhaca založila „Spoločenstvo Panny Márie Ustavičnej Pomoci v Castelnaudary,“ vždy v prospech chudobných a mládeže. Ich snahou a náplňou bola aj starostlivosť o ohrozené chudobné dievčatá vo veku 14 až 25 rokov. Mária sa vo svojich 25 rokoch vzdáva všetkého svojho majetku a dedičstva a pre nový inštitút postavila väčší dom, ktorý vzápätí však zničil požiar ešte počas výstavby. Nevzdala sa a pod vedením Jezuitov pokračovala v práci. Pápežské schválenie získali členky spoločenstva v roku 1868 od Pia IX.. Mária de Soubiran bola predstavenou od svojich 34 rokov. Po piatich rokoch opustila nielen funkciu, ale aj poriadok – kláštor, pre osočovanie a ohováranie, ktoré sa neskôr ukázali ako neodôvodnené. Smutné na veci bolo, že zlé reči vychádzali od jednej zo starších sestier, neskôr prezývanej „čierny červotoč“. Sestra veľmi inteligentná, hrdá, nekompromisná, ponižujúca a kritizujúca Máriu Terezu. Mária de Soubiran si zachovala trpezlivosť a dôveru v Boha. Všetko vložila do jeho rúk. Od roku 1873 musela z vlastného kláštora odísť a žila 16 rokov u „Milosrdných sestier Panny Márie“ v Paríži, kde jej bolo dovolené zložiť sľuby a kde nakoniec aj zomrela. Zomrela ďaleko od svojich rehoľníčok, vyhnaná zo svojho kláštora, ignorovaná a pohŕdaná. Zomiera 7. 6. 1889, prvý piatok v mesiaci po tom, čo si povzdychla: „No tak, Pane Ježišu, príď!“ Asi po roku nová predstavená v jej kláštore nechala preniesť pozostatky zakladateľky, očistila jej pamiatku a pokračovala v jej duchu k rozkvetu kongregácie. 20. októbra 1946 bola Piom XII. Mária de Soubiran blahorečená. Zdroj:www.životopisysvatych.sk

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
x-registered-members
x-involved-communities
x-involved-families
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
contact-informations