Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Back

Z dnešného evanjelia - Zoslanie Ducha Svätého

Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás: Prijmite Ducha Svätého /9. 6. 2019/

Ak počujeme slovo krížovka v mysli sa nám vynorí sieť prázdnych políčok, ktorú má lúštiteľ postupne zaplniť správnymi odpoveďami. Na konci snaženia lúštiteľ objaví tajničku – zvyčajne nejaký múdry alebo zábavný výrok slávneho človeka. Pri vkladaní jednotlivých slov je potrebná veľká pozornosť a trpezlivosť. Bez nich si vylúštenie krížovky vieme len ťažko predstaviť. Objavenie správnej odpovede prirodzene závisí aj od rozsahu vedomostí lúštiteľa a spôsobu hľadania. Tie ľahšie odpovede zvyčajne doplní hneď, sú však aj také, s ktorými sa sám nedokáže popasovať a musí počkať na pomoc iných. Keď sa Ježiš pri poslednej večeri lúčil so svojimi učeníkmi, zostalo v ich mysliach veľa nezodpovedaných otázok. Uvedomovali si, že pri hľadaní odpovedí by im nestačila ani najväčšia trpezlivosť, pozornosť či vysoký inteligenčný kvocient. Keď počuli slová o tom, že Ježiš od nich odíde a dokonca je pre nich lepšie, ak sa tak stane, veľmi zosmutneli. Ježiš ich preto nenechal v pochybnostiach, ale prisľúbil im Ducha svätého: Lebo ak neodídem, Tešiteľ k vám nepríde. Ale keď odídem, pošlem ho k vám… Keď príde on, Duch pravdy, uvedie vás do plnej pravdy, on ma oslávi, lebo z môjho vezme a zvestuje vám. Dnes sme mohli v evanjeliu sledovať Ježišovu odpoveď na otázky učeníkov z večeradla. Ak sme očakávali komplikované racionálne vysvetlenie veľkonočných udalostí, tak sme istotne sklamaní. Ježiš učeníkom pri ich prvom stretnutí nič nevysvetľuje. Jednoducho k ním pristúpi a dýchne na nich s výzvou: Prijmite Ducha Svätého. Táto udalosť nám pripomína starozákonný básnický opis stvorenia, podľa ktorého Boh vdýchol do tela človeka, vytvoreného z hliny, nesmrteľnú dušu. Ježiš sa takto predstavuje v úlohe Darcu nového života. Nedáva dušu, ale človeka premieňa, aby mohol mať účasť na vyššom Božom živote. Učeníci tak dostávajú ten najväčší dar, dar Ducha Svätého, ktorý je kľúčom od tajomstva Ježišovej osobnosti. Skrze neho si uvedomili nielen pravý zmysel Ježišových slov, ale pochopili aj pravý dosah jeho konania. Ale ani ten najväčší dar neprinesie úžitok, ak ho obdarovaný neprijme alebo nezaistí preň primerané podmienky. Ak niekto zdedí veľký majetok, ale odmietne ho v zákonnej lehote prevziať, stratí naň nárok. Ak vzácnu sochu či obraz dáme do vlhkej pivnice spráchnivie a po čase sa rozpadne. Aj to najtalentovanejšie dieťa bez dobrého vedenia svoj talent nielen nerozvinie, ale ho možno vôbec neobjaví. Tak je to aj s našim prijatím daru Ducha Svätého. Pri krste Ježiš na nás dýchol, urobil z nás nové stvorenia. Obdaril nás pritom mnohými milosťami a darmi. Je však potrebné, aby sme tieto dary v osobnom rozhodnutí prijali a uskutočnili konkrétne kroky pre ich rozvinutie. Iba cez takéto kroky môžeme uskutočniť naše poslanie a naplniť cestu vlastnej svätosti. Jeden príbeh rozpráva o talentovanom huslistovi, ktorý svojou hrou vždy dokázal uchvátiť poslucháčov. Pred jeho koncertom v istom meste vyšiel o ňom v miestnych novinách článok, ktorého posledná veta bola: Príďte si vypočuť nadpozemský zvuk drahocenných huslí. Koncertná sála bola naplnená do posledného miesta. Umelec svojou hrou naplnil všetky očakávania poslucháčov. Po každej skladbe zaznel búrlivý potlesk. Ale stalo sa niečo neočakávané. Huslista prerušil hru, chytil husle, udrel nimi o operadlo stoličky a husle úplne zničil. Obecenstvo stuhlo. Huslista sa chvíľu pozeral do hľadiska a potom povedal: Viem si predstaviť, ako sa cítite, ale bolo to nevyhnutné. Vidíte tieto zničené husle? Stáli iba 50 dolárov! Potom vzal druhé husle a pokračoval: Teraz budem hrať na tomto nástroji, sú to moje obľúbené drahocenné husle – stáli 50 000 dolárov. Chcem, aby ste pochopili, že hudba nezávisí len od nástroja, ale hlavne od hráča. Po týchto slovách pokračoval v koncerte. V rukách majstra aj lacné husle zneli ako koncertné. Hudba nášho života možno neznie príliš lahodne. Azda si niekedy povzdychneme: Keby som mal také a také vlastnosti a talenty, mohol by som pre Boha, pre Cirkev, pre šírenie Božieho kráľovstva urobiť oveľa viac. Postoje takého typu však sú škodlivé. Bránia nám ponúknuť Bohu, ktorý je najväčším umelcom, to málo, čo máme. Pritom v jeho rukách aj z toho mála môže vzniknúť skvostné dielo. Nemajme strach, ak sme v krížovke nášho života objavili prázdne políčka a veľa nezodpovedaných otázok. Sú také, pri ktorých zistíme, že potrebujeme Božiu pomoc. Ježiš je v takých chvíľach blízko, a vyzýva nás znovuobjaviť jeho najväčší dar, dar Ducha Svätého. Ak mu v dôvere ponúkneme to málo čo máme, jeho ruky aj nás pretvoria v nádherné dielo. Iba cez takéto rozhodnutie môžeme vylúštiť tajničku nášho života: Cez uskutočnenie nášho poslania nájdeme cestu vlastnej svätosti. Zdroj:www.trojica.sk

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
x-registered-members
x-involved-communities
x-involved-families
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
contact-informations