Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Back

Z dnešného evanjelia - Návšteva P. Márie

Čím som si zaslúžila, že matka môjho Pána prichádza ku mne? /2. 7. 2019/

Dnešný deň otvára tému, ktorá je dnešnému človeku veľmi cudzia, a ktorú často nechápe. Dokonca aj osoby, ktorým má byť vlastná. Tou je poslušnosť. Dante Alighieri vo svojich dielach ju nazýva ako “schopnosť akceptovať vôľu toho, ktorý riadi, alebo ktorý nabáda ku naplneniu nejakej činnosti”. Teda poslušnosť je niečo vybudované či vypracované. Teda, nie je to slepá či zautomatizovaná podriadenosť (napríklad akú má človek v istom období svojho života voči autorite). To, čo ma v jeho slovách ešte viac zaujalo je, že podľa neho pravá poslušnosť v sebe nesie trojitý postoj: 1. chce byť sladká a nie horká; ovládaná naplno a nie spontánne; 3. s mierou a nie bezmierne. Teda na človeku, ktorý v sebe vybudoval aktívne túto čnosť, je možné nachádzať opravdivú radosť, vnútorné nadšenie pre realizáciu a v správnej miere. Dnešný sviatok hovorí o poslušnosti jednej devy v dejinách Izraela a kresťanstva, ktorá prijíma Božie slovo s radosťou, s nadšením sa ponáhľa a v správnej miere realizuje. Skrze Máriu, ktorá sa robí poslušnou voči Božiemu Slovu, Boh navštevuje svoj ľud a ľud môže stretnúť svojho Boha. Tajomstvo navštívenia Panny Márie je anticipácia eschatologickej udalosti plného stretnutia Božieho ľudu s Bohom. Môžme hovoriť aj o symbolickom význame ich gravidity - Alžbeta v sebe nesie ohlásenie stáročného očakávania a zákon Vyvoleného ľudu (Jána Krstiteľa) a Mária v sebe nesie očakávaného Boha (Mesiáša - Krista). Preto exegéti hovoria o tomto stretnutí ako o objatí Starého a Nového zákona. A práve v ich zákonom prijatí je rozpoznaný ten, ktorý Prijíma. Máme pred sebou svedectvo o tom, že Bohu sa nikdy nepreje starostlivosť o svoj Vyvolený ľud. Zostáva verný svojim sľubom. Neunaví sa zo svojho národa. Preto by bolo pochabé uvažovať štýlom: ak sa mi darí, Boh je dobrý; ak veci nejdu podľa mojich plánov, stáva sa zlým. Možno je čas nehľadieť len na náš uzatvorený individualistický svet a pohliadnuť na život z Božej perspektívy. A tak, ako Mária, participovať na Božích dejinách spásy. Totiž aj náš život sa môže stať “áno” pre spásu ľudstva. Bolo by biedou, ak by sme v sebe živili nenávisť a zášť voči Rusom či Američanom, voči imigrantom či Rómom, voči blížnemu či sebe, svojej minulosti či budúcnosti… Zdroj:www.domimacak.eu

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
x-registered-members
x-involved-communities
x-involved-families
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
contact-informations