Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Back

Životopisy svätých

Svätý Vladimír I. z Kyjeva, veľkovojvoda /15. 7. 2019/ * okolo 956 Kyjev, Ukrajina † 15. júl 1015 Berestov pri Kyjeve, Ukrajina

Svätý Vladimír I. z Kyjeva, veľkovojvoda Sv. Vladimír I. bol vnukom sv. Oľgy, nemanželským synom Svjatoslava, veľkého vojvodu Kyjeva. Ten ho dal na výchovu do Novgorodu. Jeho nevlastní bratia Jaropolk a Oleg podnietili vznik občianskej vojny, bojovali medzi sebou. Jaropolk zabil svojho brata a stal sa vládcom. Zmocnil sa Novgorodu a Vladimíra donútil ujsť do Škandinávie. Udialo sa to roku 977. Vladimír sa však roku 980 vrátil aj s vojskom, dobyl Novgorod. Svojho brata porazil a stal sa neobmedzeným vládcom Ruska. Bol známym pre svoje barbarstvá, ktoré páchal na ľuďoch, a nemravný život, ktorý viedol. V roku 988 dobyl Krym. Tam sa stretol s kresťanstvom a prekvapilo ho, ako sa rozšírilo medzi ľuďmi. Požiadal o ruku dcéru východného cisára Bazila II. Obrátil sa, stal sa kresťanom, zmenil svoj život a potom sa dal s ňou zosobášiť. Keď sa vrátil do Kyjeva, pozval misionárov z Grécka, aby pracovali medzi ľuďmi v Rusku. Dal postaviť školy a kostoly. Po ďalšie roky mal však trápenie s rebelmi, ktorí sa búrili proti nemu. Na ich čele stáli jeho synovia z prvého manželstva. Jeho dvaja synovia zo zákonného manželstva s dcérou cisára Bazila II., Roman a Dávid, boli zabití pre vieru. V roku 1014 bol donútený potlačiť povstanie svojho rebelujúceho syna Jaroslava v Novgorode. Avšak cestou tam ochorel a pri ruskom meste Berestov zomrel. Je patrónom ruských katolíkov. Zdroj:www.životopisysvatych.sk

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
x-registered-members
x-involved-communities
x-involved-families
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
contact-informations