Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Back

Životopisy svätých

Svätá Ester, kráľovná /1. 7. 2017/

SV. ESTER kráľovná V tomto prípade nejde o sväticu vo vlastnom zmysle slova. Nie je zaradená do liturgického kalendára a Cirkev jej ani iným spôsobom neprejavuje úctu. Iba do liturgických čítaní zaraďuje niektoré state zo starozákonnej biblickej knihy, ktorej je Ester hrdinkou a ktorej dala aj svoje meno. Biblickí vedci nie sú jednotní v posudzovaní knihy Ester. Niektorí ju jednoducho priraďujú k historickým knihám Biblie a v opisovanom deji vidia súčasť dejín izraelského národa. Iní ju pokladajú skôr za poučno-povzbudivý spis, v ktorom pisateľ zachytil istú dejinnú epizódu a literárne ju rozpracoval do terajšej podoby. Kniha obsahuje pekné state o dôvere v Božiu pomoc, no na niektorých miestach hovorí o neúprosnej pomste, akú neskôr zásadne odmietal Ježiš Kristus. Ester je starozákonnou hrdinkou izraelského národa. Biblická kniha pomenovaná podľa nej hovorí, že už v detstve stratila rodičov. Vychoval ju jej strýko Mardochej. Bola s ním v babylónsko-perzskom zajatí. Keďže vynikala krásou, zaradili ju medzi ženy perzského kráľa Xerxesa I. (vládol v r. 486-465 pr. Kr.), ktorého označovali aj menami Asuer alebo Ahasver. Ten si ju obľúbil a vyhlásil ju za kráľovnú. Keď chcel najvyšší kráľov dvoran Aman vyhubiť Izraelitov, Žid Mardochej nabádal Ester, aby sa zastala svojho národa pred vladárom. Bolo to pre ňu nebezpečné, lebo bez kráľovho pozvania sa nesmela k nemu priblížiť. Preto sa najprv postila a modlila a zároveň žiadala svojich spolurodákov, aby robili to isté. Po troch dňoch pôstu a modlitby sa odvážila predstúpiť pred vladára. Ten ju láskavo prijal a pýtal sa jej, čo si žiada. Ona ho pozvala, aby aj s Amanom prišiel na hostinu, ktorú mu pripravila. Kráľ prišiel, a takisto na druhý deň, aj so svojím veľkovezírom Amanom. Až vtedy, po viacerých kráľových uisteniach, že jej splní, o čo ho požiada, Ester mu predložila prosbu za svoj národ. Zároveň mu prezradila, že smrteľným nepriateľom jej národa je práve Aman. Rozčúlený kráľ dal Amana obesiť a Esterinho strýka Mardocheja ustanovil namiesto neho na vedúce miesto. A dovolil Židom, aby sa pomstili na svojich nepriateľoch. Na pamiatku tejto záchrany a víťazstva nad nepriateľmi Židia zaviedli sviatok "Purim", ktorý slávili štrnásteho a pätnásteho dňa mesiaca "adar" (február-marec). Zdroj:Literatúra: ONDRUŠ, R.: Blízki Bohu i ľuďom 5. Dobrá kniha Trnava 1995

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
x-registered-members
x-involved-communities
x-involved-families
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
contact-informations