Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Back

Životopisy svätých

Svätá Diana, rehoľníčka /1. 7. 2017/

Sv. DIANA, rehoľníčka Pôvod mena: ženské meno podľa bohyne lovu uctievaná v Efeze alebo súvisí s lat. dies – deň, teda jasná, žiarivá; z lat. dius – božská. Narodila sa v 12. storočí v Bologni. Bola rehoľníčkou ženskej vetvy dominikánov. Patrí medzi prvé veľké duchovné dcéry sv. Dominika. Dominik si pre svoju rehoľu vybral regulu sv. Augustína, ktorú prispôsobil cieľom svojej rehoľnej spoločnosti, ktorá mala hlásaním pravej náuky zamedziť šíreniu bludov a priviesť zblúdilých do Katolíckej cirkvi. Rehoľníčky mali dopĺňať pôsobenie kazateľov – pátrov dominikánov. Svojím životom mali dávať príklad evanjeliovej dokonalosti a zároveň mali modlitbou a obetami podporovať ich činnosť. Kláštory, podobne ako aj mužské, nemali mať stály príjem, ale ich členovia sa mali živiť almužnou. Tento nový druh rehole, podobne ako františkáni, vošiel do dejín pod názvom „žobravé rehole“. Diana, podobne ako jej súčasníčka sv. Klára z rehoľnej rodiny františkánov, napriek nesúhlasu a cez mnohé prekážky zo strany svojej bohatej rodiny zložila rehoľné sľuby do rúk sv. Dominika. Založila Kláštor sv. Anežky v Bologni, neďaleko kláštora bratov dominikánov, kde je aj hrob zakladateľa rehole sv. Dominika (+1221) dodnes vo veľkej úcte a je veľmi navštevovaný. Zomrela 10. júna 1236 v Bologni. Bolo to len dva roky po tom, čo pápež Gregor IX. 3. júla 1234 vyhlásil otca Dominika za svätého. V r. 1892 bola blahorečená pápežom Levom XIII. V Rímskom martyrológiu má deň svojej smrti – deň narodenia pre nebo – 10. jún, kým u nás v občianskom kalendári 1. júla. V ikonografii je zobrazená v dominikánskom habite. Zdroj:spolok svätého Vojtecha

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
x-registered-members
x-involved-communities
x-involved-families
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
contact-informations