Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Back

Z dnešného evanjelia

Striehli na Ježiša, či v sobotu uzdraví /11. 9. 2017/

Bolo by dobré, keby Pán Ježiš aj v našom okolí vyliečil nejednu vyschnutú a stuhnutú ruku. Zdá sa, že neraz je potrebný zázrak, aby sa táto ruka podala v geste pokoja, odpustenia a zmierenia. Neobratnosť takýchto stuhnutých rúk možno vidieť napr. keď na výzvu – Dajte si znak pokoja u nejedného z vyzvaných sa nepohne ani ruka, ani hlava, ani sval v ľahostajnej tvári; nie je to samozrejme, božechráň, nenávisť – ale jednoducho ľahostajnosť, meravá ľahostajnosť, alebo aj všeobecná nechuť k blížnym a k celému svetu. A o skutočnom ochrnutí možno hovoriť, keď takáto ruka, v určitých prípadoch po veľa rokoch, nie je schopná sa vystrieť k blížnemu na znak odpustenia a zhody. V dnes predstavenej udalosti bola to ruka skrútená, zohnutá. Ale za nedokonalú možno považovať aj takú ruku, ktorá ostáva stále vystretá, ale vystretá len v geste dožadovania sa, brania a prijímania. Nechže Kristus urobí, aby naše ruky boli schopné dávať; nechže sa vystierajú v tú stranu, kde môžeme ponúknuť niekomu našu pomoc a službu. Máme pred očami vzor Ježiša Krista, ktorý pre nás a za nás rozopäl svoje ruky na kríži. Naša podaná ruka bude vždy znakom otvoreného srdca. Zdroj:www.homily-service.sk

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
x-registered-members
x-involved-communities
x-involved-families
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
contact-informations