Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Back

Z dnešného evanjelia

Nik nepovstal väčší ako Ján Krstiteľ /14. 12. 2017/

Vo svete môžeme vidieť prítomné násilie. To najviditeľnejšie je to, ktoré opance srdce človeka. Ktoré sa nebráni odobrať druhému právo na život, na dôstojný život, uväzniť bezdôvodne, vyvolať vojnu, rozbroje. Je to násilie, ktoré napĺňa prvé strany našich novín a internetových stránok. Jestvuje trochu “jemnejšie” násilie, ktoré ale nie je o nič menej ospravedlniteľnejšie. Násilie arogancie vodičov v raňajšom predbiehaní sa v zápche, cestujúcich tlačiac sa hlava nehlava do MHD, pri zvihnutom hlase diskutujúcich. Násilie, ktoré je niečim, čo nosíme v sebe, v našom srdci a je v nás. Ešte lepšie povedané je naše. Aj keď to nechceme priznať, predsa si často nájde spôsoby ako sa prejaviť v našom konaní a reakciách. Človek potrebuje veľa pokory, aby nad ním zvíťazil. Ale existuje ešte jedno násilie - tak povediať pozitívne. Násilie na vlastnej pýche, egoizme a pýche, násilie na permanentnom odmietaní opravdivej konverzii a na našimi chybami. Môžeme hovoriť o násilí Božej milosti a lásky voči človeku. To prvé násilie nechalo uväzniť Jána Krstiteľa, zobralo si právo vypnúť hlas proroka, násilie žiarlivej ženy žijúcej v hriechu a nespravodlivosti. To druhé sa prejavilo v Herodesovi, ktorý aj keď rád počúval Jána nechával ho vo väzení. A tretie, keď slová Jána - Proroka za zarezávali do srdca počúvajúceho a nenechávali ho spávať. Násilie, ktoré neskôr v Kristovi zvíťazí na kríži. Ktoré násilie zvíťazí v našom živote? Máme čas Adventu, tak uvažujme. Zdroj:www.domimacak.eu

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
x-registered-members
x-involved-communities
x-involved-families
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
contact-informations