Marta ho prijala do domu. Mária si vybrala lepší podiel /10. 10. 2017/

Tento úryvok treba vnímať v kontexte celej 10-tej kapitoly Lukášovho evanjelia. Ježiš, spolu so svojimi učeníkmi, sa nachádza na ceste do Jeruzalema (ako učiteľ a prorok ide zavŕšiť svoje poslanie). Na tejto ceste, potom, ako sa obracia na učeníkov a požehnáva im; odovzdáva prikázanie lásky a podobenstvom o milosrdnom Samaritánovi predstavuje spôsob jeho realizácie (prikázania lásky), vstupuje do akejsi dedinky, kde ho prijímajú dve ženy-sestry. Nepriateľské stretnutie so znalcom Zákona, ktorý má za úlohu skúšať Ježiša a možno ho podchytiť v reči, strieda vľúdne prijatie zo strany Márie a Marty. Táto udalosť je zachytená iba v Lukášovom evanjeliu a je konkrétnou realizáciu samotného podobenstva a prikázania lásky k blížnemu. Správny postoj voči pocestnému prorokovi je prijatie. Ježiš aj na nehostinnom Samárijskom území nachádza pohostinnosť. Túto príležitosť využíva nie len k vyučovaniu o Božom kráľovstve (obraz Márie, ktorá sedí pri jeho nohách a počúva ho) ale aj o správnom chápaní realizácie lásky a pohostinnosti. Tak ako v podobenstve o Samaritánovi aj tu sa nachádza kontrast medzi jednou osobou a druhou. Samaritán je v protiklade voči kňazovi a tu je postavená Marta voči Márie. Alebo skôr ich reakcie či konanie je postavené do protikladu: “počúvať, byť citlivý” (Mária v pozícii počúvajúceho proroka; Samaritán v pozícii citlivého voči potrebám druhého) alebo “byť zaneprázdnený, ustarostený” (Marta starostlivosťou a obsluhovaným, koná ako správna pani domu - veď aj samotné meno Marta znamená “pani”; levita a kňaz o svoj život či rituálnu čistotu). Na prvý pohľad sa zdá, že sa Ježišovi dostalo harmonického prijatia: Marta sa stará o hmotné zabezpečenie, Maria o to duchovné. Predsa je tu jedna chybička: Marta nežije “to podstatné”, prítomný okamih, stretnutie s Kristom, ktorý prišiel do jej domu. Unavená a osamelá vyčíta Kristovi (Pane, nedbáš!), niečo, čo spôsobila ona sama; to, začo môže ona a nie Kristus ani Mária. Služba sa tak stáva nálepkou k tomu, aby človek konal “na vlastnú päsť”. Službu máme prijať od Krista, aby sme ju mohli potom preukázať. Najprv je potrebné sa stať Máriou, aby sme potom mohli stať Martou. Ježišove “potrebné je len jedno” nie je zamerané na jedlo ale na Slovo. Načúvanie slovu je jedinou nutnosťou (podobenstvo o rozsievačovi a žiadosťou od Ježišovej matky a príbuzných stretnúť sa s ním). Marta si chcela uctiť Ježiša jedlom, ale najväčšou poctou by bolo venovať sa jemu samotnému a jeho slovám. Služba, ktorá sa vyhýba načúvaniu slovu, nemá trvanie!!! Ježiš tak vedie učeníka od obyčajného poskytovania služby k prijatiu daru: ten, kto k nám prichádza je poslom milosti. Zdroj:www.domimacak.eu