Svätý Stanislav Kazimierczyk Sołtys, kňaz /3. 5. 2017/ kňaz z Rádu regulárnych lateránskych kanonikov * 27. september 1433 Kazimierz, Poľsko † 3. máj 1489

Svätý Stanislav Kazimierczyk Sołtys, kňaz Svätý Stanislav Kazimierczyk sa narodil 27. septembra 1433. Už od skorého detstva bol spätý s Kostolom Božieho tela. Tu prijal sviatosť krstu a neskôr vo farskej škole si osvojil základy kresťanskej náuky. Keď dosiahol požadovaný vek zapísal sa na Univerzitu v Krakove, kde študoval až do veku 23 rokov. Krátko nato sa rozhodol vstúpiť do Rádu lateránskych kanonikov – kongregácia, ktorú poznal už od detstva, pretože bol farníkom Kostola Božieho tela. Aká veľká musela byť jeho pokora, trpezlivosť, mravná čistota, umiernenosť, keď jeho životopisci nimi zostali takí ohromení a zhodne hovoria o týchto čnostiach zbožného rehoľníka. Svätá omša pre neho bola vždy mimoriadne dôležitou udalosťou – ňou začínal každý svoj deň. Vychýrenou sa stala aj jeho výrečnosť v kázaní, ktorá mu vďaka uchvacujúcim homíliám plných zápalu umožnila zozbierať prehojnú úrodu v srdciach ľudí. Svätý Stanislav bol taktiež vychovávateľom mladých rehoľníkov, ktorým sa vždy snažil vštepovať lásku k Najsvätejšej sviatosti, podobnú tej jeho. Mladí rehoľníci ho mali vo veľkej úcte a prejavovali mu dôveru, pretože ich nielen vyučoval kresťanskú náuku, ale usiloval sa dosvedčovať ju, a to úspešne, aj svojím životom. Angažovanosť, s ktorou pristupoval ku kláštorným záležitostiam, starostlivosť a pozornosť venovaná novicom a chudobným, ktorí zaklopali na kláštornú bránu, usilovnosť, s ktorou si pripravoval homílie, oddanosť pri počúvaní svätých spovedí a nakoniec jeho rýdza a vrúcna zbožnosť mu získali veľkú vážnosť i rešpekt a v druhých vzbudzovali veľkú povesť svätosti. Toto povedomie zosilnelo hneď po jeho smrti (3. máj 1489), pretože už v prvom roku od jeho úmrtia začali veriaci prosiť Boha o jeho príhovor. Kláštorné kroniky uvádzajú takmer 200 vypočutých prosieb, ktoré sú pripísané jeho orodovaniu. Na druhej strane už súčasníci Stanislava a taktiež tí, ktorí žili neskôr, zaznamenávajú svedectvá, ktoré hovoria o jeho znamenitom živote a vynikajúcich čnostiach. Stanislav bol pochovaný pod tehlovou podlahou v blízkosti oltára svätej Márie Magdalény, patrónky tkáčov, pretože otec nášho svätca sa venoval tkáčskemu remeslu. V roku 1632 bol vyrobený špeciálny oltár, do ktorého umiestnili relikvie sv. Stanislava. Dnes sú na oltári pripevnené desiatky obrazov, ktoré zachytávajú životné osudy Stanislava a okrem toho aj jedna významná maľba, ktorá znázorňuje jeho súčasníkov, mužov preslávených svätosťou z obdobia – felicis saeculi Cracoviae – šťastného storočia Krakova: sv. Ján Kentský (Jan z Kęt), sv. Szymon z Lipnice, a taktiež Michal Giedroyae a Isaia Boner, ktorí sú už pokladaní za svätých, hoci ešte neboli oficiálne kanonizovaní. Aj napriek tomu, že Stanislavovi Kazimierczykovi bola okamžite po jeho smrti preukazovaná úcta, ktorá prináleží svätým, začali kanonici predkladať Svätej stolici oficiálne žiadosti na potvrdenie jeho kultu až v roku 1773. Tieto snahy pretrvávali dlho. Obdobie rozdelenia Poľska, dve svetové vojny a nakoniec komunistická vláda kládli prekážky tomuto úsiliu. Zanieteným podporovateľom beatifikačného procesu Stanislava Kazimierczyka bol Karol Wojtyla, ktorý ako krakovský arcibiskup viackrát navštívil Kostol Božieho tela. On sám, potom čo nastúpil na Petrov stolec, vyhlásil 1. apríla 1993 Stanislava Kazimierczyka za blahoslaveného a po stáročnom uctievaní mu pridelil titul blahoslavený. Svätý Otec Benedikt XVI. potvrdil 19. decembra 2009 zázrak, ktorý sa stal na príhovor blahoslaveného Stanislava a otvoril tak cestu smerom ku kanonizácii rehoľníka. Zdroj: Prevzaté z časopisu Liturgia 1/2011; preklad z taliančiny: Michal Giertli