Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Back

Životopisy svätých

Svätý Viktor I., pápež a mučeník /28. 7. 2017/ * Severná Afrika † 199 Rím Pontifikát: 189 – 199 Význam mena: víťaz (lat.) Atribút: palma

Svätý Viktor I., pápež a mučeník Dátum narodenia sv. Viktora nie je známy. „Liber Pontificalis“ uvádza, že pochádzal z Afriky a jeho otec sa volal Félix. Rôzne pramene sa rozchádzajú v presných údajoch o jeho pontifikáte, no pápežom bol zrejme v rokoch 189-199. Posledné roky vlády cisára Komoda a prvé roky cisára Septima Severa boli pre rímsku Cirkev pokojné. Bolo to zrejme vďaka vplyvu ženy menom Marcia, ktorá bola možno sama kresťankou, no bola aj milenkou cisára Komoda. Jedného dňa zavolala pápeža Viktora do vládneho paláca a požiadala ho o zoznam kresťanov, ktorí boli na nútených prácach v sardínskych baniach. Pápež jej tento zoznam dal. Všetci kresťanskí väzni boli na základe cisárovej všeobecnej milosti oslobodení. Medzi nimi bol aj neskorší pápež sv. Kalixt. No vtedy prišli nezhody vo vnútri Cirkvi, bolo to kvôli sláveniu Veľkej noci. Kresťania, ktorí prišli z Ázie, slávili tento sviatok 14. nisana, bez ohľadu na deň v týždni. Pápež Viktor sa rozhodol zjednotiť Cirkev v tomto ohľade. Napísal list Polykratovi, biskupovi v Efeze, aby sa zišli biskupi Ázie a diskutovali o tom. Biskupi sa zišli a hovorili o tejto veci, no v liste, ktorý poslal potom Polykrates pápežovi, napísal, že sa chcú pridržiavať svojho zvyku. Pápež potom zvolal biskupskú synodu do Ríma, aby sa aj tam biskupi k tomu vyjadrili. Je to prvá známa rímska synoda biskupov. Ďalej poslal posolstvá aj do iných krajín, aby sa aj tam biskupi zhromaždili a vyslovili svoje mienky. Listy potom prichádzali zo všetkých strán – z Palestíny, kde synodu viedli Teofil z Cézarey a sv. Narcis z Jeruzalema; z Pontu, kde predsedal biskup Palmas; z Galie od sv. Ireneja z Lyonu a ďalších. Všetci boli za to, aby sa Veľká noc slávila v nedeľu. Pápež Viktor potom rozhodol, že sa bude Veľká Noc sláviť v nedeľu a nariadil ázijským biskupom, aby sa zjednotili s celou Cirkvou, ináč budú vylúčení zo spoločenstva Cirkvi. No nie všetci biskupi schvaľovali túto prísnosť, medzi inými aj sv. Irenej z Lyonu, ktorý napísal pápežovi, aby bol miernejší a zachoval pokojné vzťahy s biskupmi Ázie. Pripomenul mu, že aj jeho predchodca slávil Veľkú noc v nedeľu, no zároveň zachoval dobré vzťahy so všetkými. Nevieme presne, ako sa ďalej táto problematika vyvíjala, no v 3. storočí sa rímsky zvyk slávenia Veľkej noci rozšíril na celú Cirkev. Jedine biskup Blastus na východe s niekoľkými prívržencami sa držali svojho zvyku, no postupne upadli do zabudnutia. Pápež mal problémy aj s bludármi – rímsky kňaz Florinus, ktorý zrejme pochádzal z Malej Ázie, upadol do bludu gnosticizmu. Sv. Irenej napísal proti nemu dva traktáty. Pápež Florina potom asi suspendoval a vyobcoval z Cirkvi. Ďalšie problémy mal potom pápež s obchodníkom Teodótom, ktorý hlásal blud, že Kristus bol len človek, ktorý pri krste dostal zvláštny dar Ducha Svätého a nadprirodzenú moc. Nie je isté, či za tohto pápeža vznikol aj blud montanizmu. Tertulián síce o tom píše, ale neudáva meno pápeža, teda nevieme, či ide o Viktora alebo Eleutera. Nevieme, akou smrťou pápež Viktor zomrel, no zdá sa, že záverečných päť rokov jeho pontifikátu spadá do čias prenasledovania Cirkvi za cisára Septima Severa. Podľa tradície ho kvôli viere zabili. Pochovaný bol neďaleko hrobu sv. Petra. Zdroj:www.životopisysvatych.sk

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
x-registered-members
x-involved-communities
x-involved-families
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
contact-informations